Doteraz najpresnejšiu, trojrozmernú mapu našej galaxie - Mliečnej dráhy s určením polohy viac ako miliardy hviezd predstavila Európska vesmírna agentúra. Pomohol ju z obežnej dráhy vytvoriť teleskop Gaia, ktorý ESA vypustila v roku 2013. "Vedci lokalizovali 1,15 miliardy hviezd," uviedli predstavitelia francúzskeho Štátneho ústredia vedeckého výskumu (CNRS), ktorý sa na misii podieľal.
Čo vidíme na mape
Dva jasné objekty v pravej dolnej časti obrazu sú veľké i malé Magellanov mračno. Tieto dve trpasličie galaxie obiehajú okolo Mliečnej dráhy. Najväčší sused našej Mliečnej dráhy, Galaxia Andromeda má označenie M31 a nájdete ju v ľavom dolnom rohu.
Jasnejšie oblasti na mape označujú hustejšie koncentráciu hviezd, tmavšie naopak znamenajú menej hviezd. Mliečna dráha je takzvaná špirálová galaxia, kde väčšina jej hviezd je rozmiestnená na disku s priemerom 100 000 svetelných rokov a hrúbke 1000 svetelných rokov.
Agentúra AFP poznamenáva, že ide síce o rekord v sčítaní hviezd, ale toto číslo nepredstavuje ani jedno percento hviezd Mliečnej dráhy. Tá ich pravdepodobne obsahuje 100-200 miliárd. Vesmírne observatórium podľa šéfa misie Freda Jansena zaznamenalo približne 500 miliárd údajov. Vedci dúfajú, že sa im koncom budúceho roka podarí zistiť rýchlosť a vzdialenosť doteraz identifikovaných hviezd.
Ľudský vlas z tisícich kilometrov
Satelit Gaia, ktorého životnosť je plánovaná na päť rokov, bol vypustený 19. decembra 2013 z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane. Zo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme vykonáva mimoriadne presné merania polohy a pohybu hviezd našej galaxie.
Medzi tímami, ktoré participovali na vypustení satelitu Gaia, boli aj Česi. Observatórium bolo uvedené do libračného bodu L2 asi 1,5 milióna kilometrov od nás a dáta prenáša rýchlosťou až 5 Mbit/s. Gaia počas rokov opakovane (77-krát) merala miliardu hviezd našej Galaxie a presne určila ich polohu, vzdialenosť, vlastné pohyby aj zmeny jasnosti. Medzi státisícmi doteraz neznámych objektov budú určite aj tisíce nových exoplanét a hnedých trpaslíkov.
Polica dát "od Amsterdamu do Paríža"
Presnosť určenia polohy hviezd do 15-tej magnitúdy zodpovedá meraniu priemeru ľudského vlasu na vzdialenosť 1000 km. Prvá podobná astrometrická družica Hipparcos merala v rokoch 1989-1993 polohy hviezd do 12-tej magnitúdy s presnosťou zodpovedajúcou priemeru ľudského vlasu na vzdialenosť 20 kilometrov. Dáta sa vtedy vošli do 16-tich zväzkov. Nový katalóg s údajmi o miliarde hviezd bude mať rozsah 160-tisíc zväzkov, takže namiesto jedného knižného regálu by v tlačenej forme zabral "policu" s dĺžkou vzdialenosti Amsterdamu a Paríža.