Vrtuľník, prezývaný Huey, sa stal symbolom americkej účasti vo vietnamskej vojne. Do konfliktu v juhovýchodnej Ázii nasadili Spojené štáty tisíce helikoptér, ktoré prepravovali vojakov na bojisko, vozili im zásoby, podporovali ich paľbou svojich zbraní alebo zranených odvážali do bezpečia. Huey, ktorého prototyp prvýkrát vzlietol pred 60 rokmi, 20. októbra 1956, tak výrazne zmenil spôsob vedenia vojny v oblastiach, kam sa armáda s bežnou technikou nedostane.
Preslávil ho Hollywood
"Nájdite nepriateľa a zničte ho," znel typický rozkaz pre vojakov vzdušnej kavalérie - a často ho mohli splniť len vďaka pomoci strojov Huey. Typická hranatá silueta vrtuľníka, spolu so zvukom vydávaným jeho dvojlistým rotorom, je nedomysliteľne spojená práve s Vietnamom. Neexistuje napríklad film o vojne, ktorá výrazne ovplyvnila americkú spoločnosť, v ktorom by Huey chýbal. Objavil sa v Zelených baretoch s Johnom Wayneom (1968), oscarovej Čate (1986) aj Forrestovi Gumpovi (1994).
Letka vrtuľníkov UH-1 Iroquois, ako znie oficiálny názov stroja, potom hrá hlavnú úlohu v jednej z najpôsobivejších scén vojnových filmov všetkých čias. Útok na vietnamskú dedinu za zvukov Wagnerovej Jazdy valkýr z Apokalypsy režiséra Francisa Forda Coppolu (1979) trvá síce len dve minúty a nechýba v ňom umelecká licencia, je však stelesnením toho, čo Huey generálom ponúkol. Teda možnosť dopraviť pešiakov na nedostupné miesto, poskytnúť im palebnú podporu a nakoniec ich odviezť späť.
Revolučná konštrukcia
Americké ozbrojené sily síce používali vrtuľníky už pred Vietnamom, známe je napríklad nasadenie menších strojov pre prepravu ranených v Kórei, no až vo vietnamskej vojne bol ich potenciál využitý naplno. Predtým, než sa na scénu dostal v roku 1962 Huey (pôvodné označenie bolo HU-1 a odtiaľ i prezývka), používali Američania pre výsadkové jednotky vrtuľníky Sikorsky S-58, až príchod menšieho, ľahšieho a hlavne jednoduchšieho UH-1 ale umožnil používať taktiku aeromobilných operácií vo veľkom meradle.
Huey, ktorého prvú verziu americká armáda skúšala už koncom 50. rokov, skonštruovala firma Bell tak, aby v poľných podmienkach vyžadoval čo najmenšie servisné zásahy. Jeho turbínový motor vydržal bez generálky tisíc hodín, v prípade potreby navyše bolo možné vymeniť pohonnú jednotku priamo na pristávacej ploche za pár desiatok minút. Turbína tiež nebola príliš náročná na kvalitu paliva a Huey, ktorý vydržal vo vzduchu asi dve a štvrť hodiny, zvládal lietať na rôzne druhy pohonných hmôt.
Veľká palebná sila
Mužom na palube - teda okrem pilotov - síce Huey neposkytoval prakticky žiadnu ochranu pred streľbou zo zeme, vyvážil to ale rýchlosťou a obratnosťou. Navyše spolu s prepravnou verziou, ktorá zvyčajne viezla desiatku vojakov, lietali takmer vždy do akcie tiež vrtuľníky doslova ovešané zbraňami. Huey mohol niesť raketomety, mohutný rotačný guľomet, štvoricu guľometov zameriavanú jedným z pilotov alebo granátomet. Skrátka arzenál, s ktorým dokázal miesto pristátia zabezpečiť pred nepriateľskými útokmi.
"Ťažný kôň" armády dokázal prežiť aj vážne poškodenie, kvôli frekvencii nasadení sa ale straty strojov nakoniec počítali na tisíce. Zo 7000 helikoptér, ktoré Američania na vietnamské bojisko dodali, ich bolo zničených viac ako 3300, zahynula tisícka ich pilotov a ďalších 1100 mužov z posádok. Vrtuľníky UH-1 nad Vietnamom lietali aj potom, čo Američania v roku 1973 z krajiny odišli a nechýbajú tak ani na ikonických snímkach evakuácie po páde Saigonu (dnes Hočiminovo mesto) koncom apríla 1975.
Viac ako polstoročie potom, čo vzlietol prototyp, už americké ozbrojené sily pôvodné jednomotorové vrtuľníky UH-1 nepoužívajú, posledné boli zo záloh vyradené pred piatimi rokmi. Námorná pechota má však stále vo výzbroji výkonnejšiu dvojmotorovú variantu, najmä model UH-1Y Venom zvaný Super Huey. Úlohy, kvôli ktorým vznikol Huey, dnes plnia modernejšie vrtuľníky, či už UH-60 Black Hawk alebo menšia a obratnejšia UH-72 Lakota. Množstvo armád sveta však dodnes používa pôvodné, hoci modernizované stroje Huey.