Vyplýva to zo správy o stave zvieracích populácií, ktorú vo štvrtok vydali ochrancovia prírody. Ide o najmasovejšie vymieranie druhov od vyhynutia dinosaurov. Veľká časť populácií podľa expertov zmizla následkom ľudskej činnosti.
Podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) a Londýnskej zoologickej spoločnosti (ZSL) do roku 2020 prídeme o 67 percent všetkých divých zvierat v porovnaní s rokom 1970. Do roku 2012 ich vymrelo 58 percent. Vymieranie druhov vedci pozorujú na celej planéte. Ušetrené nie sú zvieratá žijúce v púšťach, horách ani moriach. Rednutie populácií je extrémne nebezpečné najmä pre ohrozené druhy, akými sú napríklad slony či gorily.
Kolaps spoločenstva divokých zvierat v spojení s klimatickými zmenami je podľa vedcov najväčším prejavom takzvaného antropocénu, teda éry človeka. "Už nie sme malým spoločenstvom na veľkej planéte. Sme veľkým spoločenstvom na malej planéte. Dosiahli sme bod saturácie," uviedol profesor Johan Rockström. Ide o najväčšiu deštrukciu druhov od vyhynutia dinosaurov.
Riaditeľ WWF Marco Lambertini k tomu dodáva: "Bohatý a rozmanitý život na Zemi je základom pre všetky živé organizmy. Sme súčasťou jednej rovnice. Keď prídeme o biodiverzitu, prírodné spoločenstvo a život, ako sme ich doteraz poznali, skolabujú." Ľudia sú podľa neho úplne závislí na prírode. Potrebujú čistý vzduch, vodu, jedlo, nerastné suroviny a príroda im slúžia ako zdroj inšpirácie a šťastia.
Bezohľadný človek
Vedci analyzovali 14-tisíc živočíšnych populácií 3 700 druhov stavovcov (kompletnú správu nájdete tu). Na základe zložitých analýz stanovili špeciálny index, z ktorého vypočítali úbytok v jednotlivých spoločenstvách, píše The Guardian.
Rovnako dôležité sú aj dôvody, prečo zvieratá vymierajú. Najväčším problémom je deštrukcia prírody, ktorá musí ustúpiť ťažbe a farmárčeniu. Väčšina zemskej plochy je teraz úplne pod nadvládou človeka. Len 15 percent patrí prírode. Druhy vymierajú následkom pytliactva a nekontrolovaného lovu. Netýka sa to len rýb. 300 druhov cicavcov sa kvôli lovu dostalo na hranicu vyhynutia.
Samostatnou kapitolou je znečistenie životného prostredia. Populácie kosatiek a delfínov decimujú toxické látky vypustené do morí a oceánov, supy na juhovýchode Ázie hynú kvôli používaniu nesteroidných antiflogistík, ktoré sú pridávané do krmív pre dobytok ako protizápalový liek. A obojživelníky po celom svete umierajú na hubové ochorenia šíriace sa v dôsledku medzinárodného obchodu.
Najpostihnutejšie časti životného prostredia sú podľa správy WWF rieky a jazerá. Od roku 1970 v nich vyhynulo 81 percent zvierat. Na vine je neregulované čerpanie vody, znečistenie aj nepremyslená výstavba priehrad.
Pomôcť môžu ľudia aj vlády
Vedci v obsiahlom texte pripomínajú, že niektoré druhy v posledných rokoch zažívajú populačný rast. Ako príklad uvádzajú tigrov či pandy veľké. V Európe sa darí populácii rysov.
Ide však iba o malé úspechy. Zastavenie vymierania divokých zvierat si podľa vedcov vyžaduje komplexný prístup a spoluprácu naprieč štátmi. Prispieť môže každý.
"Ľudia môžu jesť menej mäsa, ktoré je často živené krmivom rastúcim na odlesnených plochách. Veľké firmy by mali kontrolovať svojich dodávateľov. Napríklad pri obchode s drevom. Dôležitá je kontrola udržateľnej ťažby," tvrdí Mike Barrett z WWF. Prepracovanejší prístup musia mať aj jednotlivé vlády. Udržateľnosť a ochrana životného prostredia je základom.
Niektorí biológovia prijali správu WWF sa skepsou. Prekáža im, že výsledné čísla správy sú zostavené z čiastkových štúdií. Profesor Stuart Pimm z americkej Duke University tvrdí, že oveľa presnejšie by bolo skúmanie jednotlivých zvieracích druhov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
