Od roku 1940 je známe, že na zemský povrch sústavne dopadajú drobné čiastočky, ktoré sú pozostatkom vzniku nášho solárneho systému.
Posledné bádanie dokázalo, že sa dajú nájsť aj v svetových metropolách. Výskum odhalil kozmický prach na strechách Paríža, Berlínu a Osla.
Iniciatíva na nový výskum prišla od amatérskeho vedca Jona Larsena, ktorý požiadal o spoluprácu Matthewa Gengea z Imperial College v Londýne. Spolu sa doslova prehrabali tristo kilogramami odpadu zo striech a odkvapov veľkomiest.
„Už veľakrát sa ľudia pokúšali nájsť tieto čiastočky aj v mestách. Keď ich ale preskúmali vedci, zistili, že sú priemyselného pôvodu. Preto som bol skeptický,“ povedal Genge.
Už vyše 70 rokov je vedcom známe, že kozmické častice sústavne padajú cez našu atmosféru, doteraz ich však dokázali odhaliť len na miestach s minimom prachu.
Miliardy rokov starý kozmický prach má veľkosť okolo 0,01 milimetra, no tvoria ho minerály, vďaka ktorým je magnetický, čo jeho hľadanie uľahčuje. Práve tieto minerály a ďalšie chemické zložky robia z častíc vďačné objekty na skúmanie. Umožňujú vedcom pozrieť sa na obdobie vzniku našej slnečnej sústavy.
Nájdené „mestské“ častice prekvapili aj svojimi rozmermi 0,03 milimetra, čo je na ich pomery značná veľkosť. Genge si myslí, že je to dôsledok veľmi vysokej rýchlosti pri prelete atmosférou, pri ktorej sa tavili.
Rýchlosť ich preletu vedec odhaduje až na 12 kilometrov za sekundu, čo by z nich robilo najrýchelšie sa pohybujúce čiastočky prachu nájdené na Zemi.