Američan Tim Caro je ukážkou toho, kam až môže vedecká vášeň zájsť. V snahe zistiť, prečo majú zebry pruhy, sa sám za tohto nepárnokopytníka prezliekol a potuloval sa národným parkom v Tanzánii. Svoju odpoveď však nakoniec našiel až v knižnici svojej domovskej Kalifornskej univerzity, napísal americký denník The Washington Post.
"Väčšina cicavcov má nudné sfarbenie, samá fádna hnedá a šedá. Na druhej strane zebrie pruhy sú výrazné, krásne a predovšetkým zvláštne," hovorí Caro. Biológ, ktorý sa venuje divoko žijúcim zvieratám, strávil desať rokov pod horúcim tanzánskym slnkom, aby zistil, prečo majú zebry pruhy.
Záhada pre vedcov
Účel zebrích pruhov vyvádza vedcov z miery už od čias Charles Darwina, ktorý o záležitosti debatoval so spriateleným viktoriánskym prírodopiscom Alfredom Russelom Wallaceom. Dnes sa podľa Cara venujú sfarbeniu zebier už asi len štyri skupiny vedcov.
Hypotéz je veľa. Tou najznámejšou a všeobecne prijímanou je, že pruhy slúžia ako maskovanie pre zmätenie predátorov. Biológovia tiež prišli s názormi, že pruhy pomáhajú zebrám vzájomne sa rozpoznať, odrádzať muchy, ktoré štípu, regulovať telesnú teplotu alebo varovať útočníkov.
Pri varovaní útočníkov by šlo o podobné signály, ako vysiela skunk. A to, že vlastnia odporne zapáchajúci sekrét a sú pripravené ho použiť. Žiadna z týchto teórií ale nebola preukázaná, uvádza americký denník. Caro sa preto rozhodol ich jednu po druhej vyskúšať priamo v teréne, čo mu za pomoci metódy pokus-omyl trvalo desať rokov. A pretože skúmanie veľkých cicavcov nie je ľahkou úlohou, musel Caro zapojiť fantáziu.
Muži, čo čumia na zebry
Aby zistil, do akej miery fungujú zebrie pruhy ako maskovanie, vyrezal Caro z preglejky tvary koňa v životnej veľkosti a nalakoval ich. Svojich kolegov požiadal, aby pruhy pozorovali za úsvitu a pri západe slnka, kedy sú levy a ďalšie zvieratá, ktoré zebry lovia, najaktívnejšie.
Problém ale bol v tom, že svetlo sa odráža inak od umelých farieb a inak od ozajstnej zvieracej srsti. Caro preto prehodil cez stoličky kože zebry, antilopy a pakoňa. Spolupracovníkom zadal, aby ich pozorovali v rôznych denných dobách, okrem iného aj v noci.
Hey @AnneWHilborn check out these #beststripes by conservation biologist Tim Caro pic.twitter.com/hQy3tRBkc5
— ArcticArchaeology (@cmdarwent) December 21, 2016
"Tento experiment ma stál v očiach mojich spolupracovníkov časť môjho spoločenského kreditu. Nechápali, prečo sa majú v noci pozerať na zvieracie kože," napísal Caro vo svojej novej knihe Zebra Stripes (Zebrie pruhy).
Pokus ukázal, že zebry sú viditeľné dobre. Ľudské oko by ale mohlo vidieť zebry inak ako oko levie. Caro preto simuloval videnie levím zrakom pomocou rôznych filtrov použitých na fotografiách zebier. Ani tento experiment ale žiadny prielom nepriniesol.
Pruhy súvisia s hojným výskytom múch, zistil Caro
Predchádzajúce výskumy ukázali, že bodavé muchy, vrátane muchy tse-tse, nerady pristávajú na pruhovaných plochách. Caro ale vedel, že muchy obvykle sadajú na pohybujúce sa zvieratá, preto chcel otestovať hýbajúce sa pruhy. Nechal si u krajčíra v tanzánskom Dar es Salaame ušiť pruhovaný prevlek, v ktorom sa potom pomaly prechádzal zebrím teritóriom a počítal, koľko múch na neho sadne.
Rovnaký pokus zopakoval s prehodenou zebrou kožou. Bolo to nervy drásajúce. "Kráčať národnými parkami, v ktorých žijú levy, zahalený v zebrej koži a ďaleko od auta, to nie je úplne najrozumnejšia vec," spomína vedec.
Ani tento pokus ale nič nedokázal, podobne ako nasledujúce. "Každé leto som prišiel s novým vybavením a novými nápadmi, ale nakoniec som sa v októbri vracal v depresii, pretože nič nefungovalo. Po nejakej dobe som si myslel: Do hája, ja stále neviem, prečo majú zebry pruhy," uviedol biológ.
Tvrdí, že odpoveď na neho čakala v knižnici Kalifornskej univerzity v meste Davis, kde pracuje. S kolegami použil všetky teórie k vytvoreniu máp miest, kde žijú zebry alebo podobné pruhované druhy. Tieto mapy potom skombinoval s mapami znázorňujúce miesta, kde žijú levy a bodavé muchy. Do úvahy vzal aj ďalšie faktory ako teplotu a klímu.
"Z tejto komparatívnej analýzy jasne vyplynulo, že pruhy súvisia s hojným výskytom bodavých múch." O tom, že zebry majú teda pruhy preto, aby odradili muchy, je Caro pevne presvedčený. Vraj ho to neprekvapilo: okrem toho, že je tento hmyz otravný, prenáša aj na zebry smrteľné choroby a pripravuje ich o množstvo krvi. Teraz vedec chce obrátiť svoju pozornosť práve k bodavým muchám a ich averziu voči pruhom.
A ak by snáď výskum múch nebol pre niekoho tak zaujímavý ako zdôvodnenie zebrieho sfarbenia, možno ho zaujme nadchádzajúce akademické pojednanie Tima Cara. Jeho titul znie: Prečo je panda čierna a biela?