Ani cieľ dvoch stupňov z Parížskej klimatickej dohody nemusí stačiť na to, aby ľudstvo uchránilo stály ľad za severným polárnym kruhom. Vedci z Exeter University totiž prišli na to, že oblasť Severného ľadového oceánu sa ohrieva rýchlejšie a zmeny sú výraznejšie ako na zvyšku Zeme.
Zima na Špicbergoch je napríklad v súčasnosti o neuveriteľných 8 až 11 stupňov teplejšia, ako to bolo medzi rokmi 1961 až 1990. Ľad v tejto oblasti je veľmi dôležitý, pretože odráža slnečné lúče a zmierňuje tak efekt otepľovania, jeho absencia by tak mala výrazný efekt aj na zvyšok Zeme, najmä na severnú pologuľu, kde by stúpol počet hurikánov a nebezpečných búrok a zrýchlil by sa nárast priemernej teploty.
Cieľom Parížskej dohody je udržať rast teploty v porovnaní s predindustriálnym obdobím na úrovni do 1,5 až 2 stupne v tomto storočí, hoci ľudstvo má momentálne našliapnuté na zmenu niekde medzi 2,6 až 3,1 stupňa Celzia.
„Ak sa nám podarí splniť cieľ 1,5 stupňa, je šanca na sever bez ľadu len jedna ku stotisíc. Ak sa budeme orientovať na dva stupne, je tá šanca jedna k trom,“ tvrdí štúdia.
Za Arktídu bez ľadu sa považuje stav, keď bude ľad pokrývať menej ako jeden milión štvorcových kilometrov oblasti. V priemere tvorí v súčasnosti ľad 2,14 milióna štvorcových kilometrov. Na porovnanie – medzi rokmi 1981 až 2010 to bolo 3,16 milióna štvorcových kilometrov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
