Flickr.com
StoryEditor

Nedostatok spánku môže spôsobiť aj zdravotné problémy. Čo robí časový posun s našim telom?

26.03.2017, 09:50
Letný čas je tu. A s ním aj rozhodené biologické hodiny.

V noci na nedeľu začal letný čas a niektorí ľudia sa budú sťažovať, že im zmena spôsobí poruchy spánku a zaviní, že budú unavení počas dňa. Ako veľmi nás teda denné svetlo a jeho posuny ovplyvňujú?

Len na chvíľu ešte zostaňme pri samotnom letnom čase. Prvýkrát bol zavedený počas prvej a potom počas druhej vojny. 

Vo vojne bol jeho význam zrejmý: ľudia, ktorí sú v zázemí, ráno vstanú, veľa toho nenasvietia a idú do práce. Keď sa potom večer vrátia, je vďaka letnému času denné svetlo o hodinu dlhšie, často ešte v čase, keď idú spať, takže ušetria energiu, ktorá by inak bola potrebná na večerné svietenie.

Lenže v dnešnej dobe svietenie (aj vďaka úsporným žiarivkám) spotrebováva len zlomok elektriny. Dnešné chladničky, mrazničky či trebárs klimatizačné zariadenia idú stále, bez ohľadu na to, aký čas ukazujú hodiny.

Svetlo predĺžené do večera potom ľudia dokážu využiť na iné energeticky náročné aktivity. Výskumy v USA a v Rakúsku ukázali, že vďaka letnému času ľudia aj večer jazdia autami častejšie a na dlhšie vzdialenosti, než keby mali do západu slnka o hodinu času menej. Spotrebujú tak viac pohonných hmôt.

Ekonomické či energetické prínosy letného času sú problematické. S určitosťou sa však dá povedať, že môže prospieť k príjemnejšiemu využitie voľného času. Predĺžené denné svetlo umožňuje dlhší pobyt vonku, viac športovania, dlhšie návštevy priateľov a tiež napríklad dlhšie vysedávanie v záhradných reštauráciách.

Rozhodené biologické hodiny
Musíme však za dlhé večery ožiarené letným slnkom najskôr zaplatiť zlým spánkom a únavou? Odborníci sa úplne nezhodnú.

Fyziologička Helena Illnerová, bývalá predsedníčka českej Akadémie vied, sa vo svojich výskumoch zaoberala tým, ako živočíchy, najmä cicavce, vnímajú vnútorný, "biologický čas". Ako hovorí, jarný posun o hodinu dopredu je neprirodzeným zásahom do biologických rytmov človeka. Časť ľudí na túto zmenu reaguje citlivejšie a horšie sa s ňou vyrovnáva.

"Ľudia, ktorí už vstávali do svetla, sa po prechode na letný čas zase naraz prebúdzajú do tmy. A potrebovali by práve to ranné svetlo, aby sa im biologické hodiny po zmene času ľahšie predbehli," pripomína profesorka Illnerová.

Oproti tomu jesenný návrat ku stredoeurópskemu času je podľa nej pre organizmus ľahší, pretože ľudské biologické hodiny majú tendenciu sa skôr oneskorovať.

Tiež pražský psychiater a somnológ (lekársky odborník na spánok) Peter Šóš konštatuje, že prispôsobiť sa novému času môže citlivým ľuďom trvať aj niekoľko dní.

Zmena im môže priniesť problémy s nespavosťou, stratou pozornosti aj depresívne stavy. "Posúvanie hodín akýmkoľvek smerom mení náš základný časový impulz, ktorým je svetlo, podľa ktorého sa nastavuje náš prirodzený celodenný cyklus," uvádza.

Výskumom spánku sa dlhodobo zaoberá aj profesorka neurológie Soňa Nevšímalová z 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej. V porovnaní s inými poruchami spánku, ktoré niekedy vyžadujú aj dlhodobé liečenie, jej problémy spôsobené prechodom na letný čas pripadajú menej významné. "Pri cestovaní do iného časového pásma ľudia posun o hodinu zvyčajne ani nezaregistrujú, zasiahne ich až posun o dve hodiny a viac," hodnotí.

Pripúšťa však, že záleží aj na veku. "Mladší ľudia bývajú zvyčajne prispôsobivejší než osoby staršie. Zhruba do päťdesiatich rokov veku ľudia hodinový časový posun zvyčajne znášajú celkom dobre. So stúpajúcim vekom však už takúto zmenu môžu znášať horšie," konštatuje.

Švédske infarkty
Výskumy príležitostne ukazujú, že posuny času nielen narušujú niektorým ľuďom spánok, ale môžu spôsobiť aj zdravotné problémy, ktoré zahŕňajú nespavosť, stratu pozornosti alebo bdelosti a tiež depresívne a úzkostné stavy. Niektoré štúdie naznačujú zvýšenú frekvenciu srdcového infarktu v období sezónneho prispôsobovania sa času.

"S narušením spánkového rytmu napríklad u ľudí v nočnej konverznej prevádzke dochádza k zvýšeniu aktivity nervového systému a zvýšeniu rýchlosti srdcového rytmu. Okrem toho dochádza k nabudeniu imunitného systému, ktorý vedie k vyplavovaniu látok imunitnej odpovede, cytokínov, ktoré prostredníctvom zápalovej reakcie môžu poškodzovať cievy," približuje doktor Šóš a dopĺňa, že ďalšími, nie celkom konzistentnými nálezmi sú zvýšenie množstva pracovných úrazov, dopravných nehôd i samovrážd v období bezprostredne po zmene času.

S najrozsiahlejšou štúdiou prišli v roku 2008 vedci z Inštitútu Karolinska, čo je uznávaná švédska lekárska škola, ktorej profesori rozhodujú o tom, kto dostane Nobelovu cenu za medicínu. Výskumníci pri štúdii sledovali švédske lekárske štatistiky od roku 1987 a vyšlo im, že počet srdcových infarktov v prvom týždni po prechode na letný čas stúpne v ich krajine asi o päť percent. Pri skončení letného času zvýšenie nezaznamenali.

Švédski vedci publikovali tento poznatok v renomovanom New England Journal of Medicine. Avšak ich tvrdenia už nepreukázali obdobne reprezentatívne výskumy v iných krajinách publikovaných v uznávanej literatúre.

Niektoré štáty sveta, napríklad Čile, Argentína, Bielorusko či Turecko, prešli na stály letný čas a už sa nevracajú k času astronomickému. Obyvatelia teda neprechádzajú dvakrát ročne šokovou zmenou a v lete si aj tak užívajú dlhý deň. Avšak niekedy sa sťažujú, že v zime im prekážajú neskoré východy slnka.

Rusko sa rozhodlo, že od roku 2011 bude celoročne používať letný čas. Ale už v roku 2014 došlo k zmene. Ľudia, najmä na severe krajiny, sa sťažovali, že dopoludnia mali príliš dlho tmu. Štatistiky tiež naznačovali, že je kvôli tomu viac dopravných nehôd. Od jesene 2014 teda v Rusku platí len štandardný čas podľa príslušnej časovej zóny a nemení sa.

Nedostatok spánku je zlý
Aj ľudia so spánkom kratším ako sedem hodín zažívajú počas posunu času väčšie problémy s narušením jeho kvality než ľudia s dlhšou obvyklou dobou strávenou v posteli. Problém je samozrejme v tom, že takých ľudí, ktorí málo spia, pribúda.

Naše spanie v nedávnej histórii zasiahla oveľa významnejšia a trvalejšia zmena, než je posun času dvakrát za rok. Spánku máme podstatne menej.

"Medzi rokmi 1960 a 2000 sa priemerná doba spánku skrátila zhruba o hodinu, z približne ôsmich na sedem hodín," konštatuje profesor Karel Šonka z Neurologickej kliniky 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe. Oproti dobe pred viac ako sto rokmi je potom súčasná priemerná doba spánku kratšia asi o dve hodiny.

K zmene viedla zmena životného štýlu daná lepším osvetlením a možnosťou dlhšie pracovať alebo neskôr tiež príležitosťou na sledovanie nočného televízneho vysielania či vysedávania pri internete. Modré svetlo obrazoviek televízorov a displejov počítačov a mobilných telefónov však narúša tvorbu hormónu melatonínu, ktorý okrem iného napomáha zdravému spánku.

Lekári pritom ako ideálny odporúčajú spánok v trvaní 7,5-8 hodín denne. Výnimočne sa potom pripúšťajú hranica spánku medzi šiestimi a deviatimi hodinami denne. Ale tieto krajné limity už nie sú pre každého. Skracovanie spánku totiž nie je dobré.

"Ukazuje sa, že nedostatok spánku vedie k vyššiemu výskytu ochorení srdca a ciev," poznamenáva profesor Šonka.

"Rovnako tak rastie riziko onkologických ochorení," nadväzuje profesorka Nevšímalová. "Výskumné práce sledujúce zdravotné sestry v trojzmennej prevádzke, teda často s nedostatkom spánku, u nich našli častejšie ochorenia karcinómom prsníka ako u žien v kontrolnej skupine. Tiež u mužov s nedostatkom spánku sa ukázalo vyššie riziko karcinómu prostaty. Zdá sa, že to súvisí s narušením prirodzeného rytmu organizmu a s dlhodobým oslabením vo vylučovaní spánkového hormónu melatonínu."

Ale môžu sa objaviť aj iné, vlastne nečakané ťažkosti. "Jednou z nich je metabolický syndróm, vlastne riziko obezity. Zaujímavé pritom je, že obezitou v dôsledku abnormálneho spánku môžu trpieť nielen ľudia, ktorí spia málo, napríklad len štyri alebo päť hodín, ale aj osoby, ktoré spia veľa, pravidelne vyše deväť, desať hodín. Nie je pritom úplne jasné, prečo to tak je," dopĺňa Soňa Nevšímalová.

S obezitou samozrejme rastie riziko vzniku cukrovky. Dlhodobé skracovanie nočného spánku vedie aj k riziku vysokého krvného tlaku, a tým aj infarktov či cievnych mozgových príhod.

Ak sa teda sťažujeme na ťažkosti spôsobené dvakrát ročne pri zmene času, asi by sme nemali prehliadnuť, že naše prípadné každodenné ponocovanie ich svojím negatívnym vplyvom ešte podstatne prekoná.

01 - Modified: 2024-07-19 09:03:52 - Feat.: - Title: Ľúbim ťa, ale spať spolu nebudeme. Medzi pármi je čoraz populárnejší spánkový rozvod, čo znamená? 02 - Modified: 2024-07-10 16:30:00 - Feat.: - Title: Nedarí sa vám večer zaspať? Poradíme vám, ako si aj v tomto teple môžete spánok užiť naplno 03 - Modified: 2024-06-26 17:00:00 - Feat.: - Title: Päť najlepších polôh na spanie. Posledné dve by ste nečakali 04 - Modified: 2024-06-21 22:00:00 - Feat.: - Title: Najviac ignorovaný liek súčasnosti. Ako svetlo ovplyvňuje zdravie 05 - Modified: 2024-06-18 11:37:18 - Feat.: - Title: Posteľnú bielizeň je potrebné meniť aj kvôli roztočom a baktériám. Vedci sa zhodli na tom, ako často to máme robiť
menuLevel = 2, menuRoute = science/veda, menuAlias = veda, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
20. júl 2024 15:33