Nórsky archeológ, antropológ a etnológ Thor Heyerdahl (1914-2002) sa do dejín navždy zapísal legendárnou expedíciou Kon-Tiki, ktorou chcel dokázať, že Polynéziu mohli osídliť peruánski indiáni, a nie iba ázijské národy.
To sa síce nepotvrdilo, jeho expedícia ale vtedy nadchla celý svet nesmiernou odvahou a túžbou dokázať svoje presvedčenie. Plť z balzového dreva Kon-Tiki vyplávala z peruánskeho prístavu Callao pred 70 rokmi, 28. apríla 1947, a svoju púť ukončila po asi 8000 kilometroch na polynézskom útese Raroia 7. augusta 1947.
Na podporu Heyerdahlových teórií sa potom vydal na plavbu Pacifikom aj český cestovateľ Eduard Ingriš, ktorý po druhej svetovej vojne žil v Južnej Amerike. Oponentom sa stal Bengt Danielsson, niekdajší člen posádky Kon-Tiki, ktorý sa priklonil k názoru, že práve Amerika bola osídlená z Ázie. Heyerdahlovu hypotézu o juhoamerickom osídlení tichomorských ostrovov však génové rozbory nepotvrdili.
Tento "staviteľ mostov medzi národmi rôznych rás, vierovyznaní a politických presvedčení" sa celý život snažil potvrdiť, že oceán nebol pre staré civilizácie neprekonateľnou prekážkou. Aj keď jeho hypotézy mnohokrát stroskotali (niektorí vedci mu vyčítali predovšetkým to, že si z dôkazov vyberal len tie, ktoré mu pasovali do jeho predstáv), Heyerdahl zostal symbolom dobrodružnej divokostii a viery v schopnosti predkov.
"Expedícia Kon-Tiki ma zoznámila s oceánom a otvorila mi svet," povedal rodák z nórskeho Larviku s tým, že na túto výpravu je sám najviac hrdý. Už stavba samotnej repliky prastarého plavidla vzbudzovala údiv. Heyerdahl konštrukciu plte vopred starostlivo preštudoval, zvážil a navrhol. Základom ohromného plavidla bolo deväť obrovských balzových klád; každá vážila približne tonu. Zviazané boli konopným lanom bez jediného klinca. A cesta za nimi viedla do juhoamerickej džungle plnej nepríjemných a jedovatých živočíchov, lupičov a lovcov lebiek.
Na štrnásťmetrovej plti s bambusovou kajutou sa na vlnách pohojdávalo celkom šesť účastníkov. Podľa expertov sa mohli veľmi ľahko potopiť. Mali so sebou 250 litrov vody, 200 kokosových orechov, potravinové balíčky US Army a vysielačku.
Humboldtov prúd a západný vietor poháňali plavidlo rýchlosťou asi 80 kilometrov za deň. Cieľom bolo Tahiti, ale plť skončila po plavbe dlhej 101 dní na atole Raroia v súostroví Tuamotu.
Vedecký svet Heyerdahlovu správu o ceste prijal zdržanlivo, ale laické publikum s nadšením. Kniha, ktorú o nej napísal, bola preložená do desiatok jazykov, za filmový dokument z plavby dostal Oscara.
Neskôr sa Heyerdahlova pozornosť preniesla k Atlantickému oceánu, kedy sa na papyrusovom člne Ra snažil potvrdiť, že tisíce rokov pred Kolumbom mohli starovekí moreplavci preplávať Atlantický oceán a usadiť sa na pobreží Ameriky. Túto možnosť dokázal pri expedícii Ra II.
Pätnásťmetrové plavidlo, ktoré dostalo podľa egyptského boha Slnka meno Ra, vyplávalo z Maroka v máji 1969. Heyerdahlova posádka ale kvôli búrkam kapitulovala po 54 dňoch plavby. Nórsky bádateľ sa však nevzdal. Ra II., Konštruovaný ako katamarán, vyplával potom z Maroka v máji 1970. Plavba skončila po 57 dňoch v júli 1970 pri brehoch Barbadosu, čím Heyerdahl preukázal, že bolo možné pradávne spojenie medzi "starým" a "novým" svetom. O oboch expedíciách vydal knihu a nakrútil dokumentárny film.
V ďalších rokoch podnikal Heyerdahl ďalšie a ďalšie výpravy, ale aj publikoval, prednášal, bojoval proti drancovaniu prírody. V roku 1978 napríklad ukázal plavbou na trstinovej lodi Tigris z Iraku cez Perzský záliv do Indického oceánu, že sa tadiaľ mohla šíriť civilizácia. Neskôr viedol medzinárodné prieskumné expedície najmä na súostroví Maldivy v Indickom oceáne a v okolí pyramíd v Tucume v severnom Peru.
Zážitky z ciest spracoval do početných publikácií, o svoje skúsenosti sa delil na prednáškach po celom svete, v roku 1964 tiež v Prahe. V Osle zriadil múzeum Kon-Tiki, ďalšie múzeum založil i na kanárskom ostrove Tenerife, kde strávil sa treťou manželkou, Francúzkou Jacqueline Beerovou, posledné roky života.
V závere života Heyerdahl odborníkov trochu zaskočil. Historici sa nijako nehlásia k jeho teórii, že Krištof Kolumbus dosiahol Ameriky už ako mladý námorník na dánsko-portugalskej výprave v roku 1477, takže potom pri svojej slávnej plavbe v roku 1492 vedel, kam pláva. Rozborom dávnych mýtov tiež Heyerdahl dospel k názoru, že Vikingovia údajne prišli na Škandinávsky polostrov pred 2000 rokmi z oblasti od Azovského mora.