Ak by sa parlamentné voľby konali v polovici septembra, vyhral by ich Smer-SD so ziskom 26 percent hlasov. V Národnej rady SR by tak obsadil 43 kresiel.
Druhá by skončila SaS, ktorej by volebný výsledok 14 percent priniesol 23 mandátov, a tretia ĽSNS so 17 stoličkami za 10,4 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý robila v dňoch 11. - 18. septembra na vzorke 1005 respondentov agentúra Focus.
Kollár preskočil Danka
Podľa výsledkov by sa do parlamentu dostalo spolu osem strán. Štvrté by skončilo hnutie OĽaNO-NOVA, ktorému by dalo hlas 9,6 percenta opýtaných, čo by znamenalo 16 poslaneckých mandátov. Nasleduje Sme rodina s 9,1 percentami hlasov a 15 kreslami. SNS by so ziskom 8,7 percenta dostala rovnako 15 mandátov a KDH, ktoré by volilo 6,4 percenta opýtaných, by malo 11 poslancov.
Poslednou stranou, ktorá by sa dostala do parlamentu, by bol Most-Híd. Hlas by mu odovzdalo šesť percent ľudí, čo by znamenalo zisk desiatich mandátov.
Pred bránami parlamentu by opäť zostala SMK, ktorú by volili podľa prieskumu štyri percentá opýtaných, SZS by získala 1,6 percenta. Ostatné strany by nezískali ani percento hlasov.
Šanca pre nové subjekty
Šéf agentúry Focus Martin Slosiarik tvrdí, že posledné kauzy, v ktorých figurovali predstavitelia národniarov, strane škodia. "Zatiaľ čo pred necelým rokom mala SNS takmer 14-percentnú podporu, v posledných mesiacoch pomaly stráca," hovorí pre HNonline Slosiarik.
Koaličná kríza zanechala následky aj na preferenciách ostatných vládnych strán. Sumárne prišli o trojpercentnú podporu svojich voličov. "Ľudia, ktorí chcú voliť tieto strany sú znechutení, od politikov očakávajú skôr konkrétne riešenie problémov ako hádky," dodáva šéf Focusu.
Politickú mapu môže prekresliť aj vznik nových hnutí: Progresívneho Slovenska a Spolu - Občianskej demokracie. Podľa Slosiarika sú najviac ohrozené preferencie SaS, pretože strana nemá silné jadro voličov. Prejavilo sa to už vo voľbách, kde sulíkovcom odovzdali ľudia hlas ako "menšiemu zlu."
Agentúra pri prieskume postupovala tak, že respondentom predložila zoznam s názvami politických strán, hnutí a ich skratkami, kde si mohli vybrať aj možnosť "iná strana". Ľudí sa pýtali, ktorej strane alebo hnutiu by dali svoj hlas. Z prieskumu tiež vyplynulo, že voliť by nešlo 18,9 percenta opýtaných, nevedelo odpovedať 12,4 percenta a ostatných 68,7 percenta respondentov rozdelilo stranám spomínané preferencie.