Slovensko si vydýchlo. V sobotňajších župných voľbách sa nenaplnili najčernejšie scenáre, ktoré predpovedali triumf Mariana Kotlebu v Banskobystrickom kraji či posilnenie radikálov.

Voľby však zároveň ukázali omnoho viac. Napríklad ústup Smeru z pozícií či úspech nezávislých kandidátov, ale aj to, že keď Slováci chcú, dokážu sa zmobilizovať a v čase pocitu ohrozenia prísť do volebných miestností v rekordnom počte.

1. Prečo Slováci prekonali rekord v účasti na župných voľbách?
Na sobotňajších župných voľbách sa zúčastnilo takmer 30 percent voličov. Ide o absolútny rekord v účasti od reformy slovenského regionálneho usporiadania na prelome tisícročí.

Rekord dosiaľ držali vôbec prvé voľby do vyšších územných celkov v histórii nezávislého Slovenska. Do volebných miestností si v rámci prvého kola našlo v prvý decembrový deň roku 2001 cestu 26 percent oprávnených voličov. Potom to už u nás so župnými voľbami išlo dolu vodou. V decembri 2005 volilo v prvom kole 18 percent Slovákov, v druhom dokonca 11,1, čo je doteraz absolútny negatívny rekord. O štyri roky neskôr a aj v roku 2013 sa účasť na prvom kole pohybovala okolo 20 percent.

Prečo teda túto sobotu došlo k takému výraznému nárastu? Jeden z dôvodov možno hľadať v rozhodnutí vlády Roberta Fica o zmene z dvojkolových na jednokolové voľby do vyšších územných celkov. Poslanci parlamentu schválili túto novelu zákona začiatkom februára tohto roka. „Praktické skúsenosti ukázali, že voliči sú skôr motivovaní zúčastniť sa na prvom kole volieb, v ktorom volia aj poslancov do zastupiteľstva samosprávneho kraja.

Účasť na druhom kole volieb býva veľmi nízka, preto ani voľby v tomto prípade...