Ak majú poslanci pocit, že majú mať vyššie platy, povinnosť finančne na ne prispievať by mala byť prenesená aj na politické strany. Tvrdí to mimoparlamentné hnutie KDH.

"Parlamentné politické strany disponujú obrovskými finančnými prostriedkami, ktoré dostávajú na svoju činnosť od štátu. Častokrát sa míňajú na absolútne hlúposti a žiaľ, niekedy dochádza aj k ich zneužívaniu," povedal hovorca hnutia Stano Župa. Povinnosť vyplácať rozdiel mzdy po rozmrazení by tak bol prenesený na politickú stranu a nie priamo na štát.

"Poslanec, ktorý by nemal záujem o takéto navýšenie mzdy, by sumu mohol naspäť venovať strane. Náklady na štátny rozpočet by sa nezvýšili a verejnosť by sa upokojila. Rozmraziť platy poslancov a priamo zaťažiť štátny rozpočet považujeme za neprijateľné," dodali kresťanskí demokrati.

Robert Fico (Smer-SD) v stredu vyhlásil, že ak poslanci Národnej rady SR nezmenia svoj postoj k zmrazovaniu platov ústavných činiteľov do konca tohto roka, spojí to s hlasovaním o dôvere vlády.

"S veľkou nevôľou som prijal rozhodnutie NR SR, ktorá neschválila mnou navrhované zmrazenie platov ústavných činiteľov. V kontexte mzdových pomerov na Slovensku považujem zvýšenie týchto platov o takmer 1000 eur za absolútne neprípustné," odkázal Fico.

Preto očakáva, že parlament ešte do konca roka zmení svoje rozhodnutie. "V opačnom prípade budem iniciovať spojenie hlasovania o platoch ústavných činiteľov s hlasovaním o dôvere vláde. Zároveň som pripravený na diskusiu o systémovom riešení tejto témy naprieč politickým spektrom," dodal premiér.

Poslanci v utorok nepodporili návrh vlády, aby sa o zmrazení platov rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Za daných okolností to bola jediná možnosť, ako zabezpečiť účinnosť zmeny už od januára 2018. Zrýchlený režim podporilo len 32 poslancov. Kladne hlasovali poslanci ĽSNS, niektorí zo Smeru-SD, Andrej Danko z SNS a zopár poslancov Mosta-Híd.