Potenciál, ktorý novému hnutiu Progresívne Slovensko namerala agentúra Focus na úrovni 9,6 percenta, je v tomto štádiu dobrým výsledkom. „Ale teraz nás pozná relatívne málo ľudí. Snažíme sa, aby nás ľudia spoznali, chodíme po krajine a prezentujeme svoje názory. Pre mňa je to dobrý výsledok, ideme podľa plánu,“ povedal v TABLET.TV zatiaľ neformálny líder hnutia Ivan Štefunko.

V januári, na zakladajúcom sneme novozaregistrovaného hnutia v Žiline, plánuje kandidovať na post jeho predsedu. „Nemáme žiadny vodcovský princíp, že by u nás niekto trieskal po stole, ale je pravda, že asi najviac som sa zatiaľ angažoval ja. Ak nepríde niekto lepší, budem kandidovať na predsedu strany,“ potvrdil Štefunko.

Pozrite si aj rozhovor s Ivanom Štefunkom v HNtelevízii zo septembra tohto roka:

​V hnutí počíta aj s nezávislým poslancom Martinom Poliačikom, ktorý pre ideové rozpory odišiel z materskej SaS. „Ja to vnímam tak, že Martin Poliačik ostal ideovo tam, kde bol pred desiatimi rokmi. Ale SaS sa posunula niekde inde. Preto tam už nevidel priestor pre to, aby mohol presadzovať svoje názory,“ povedal Štefunko.

Beblavý vystaval tím z konzervatívnejších osobností

Na otázku, prečo sa nedohodli aj s poslancami okolo Miroslava Beblavého, ktorí tiež pripravujú novú stranu, v tomto prípade pod názvom Spolu – občianska demokracia, Štefunko odpovedal, že analytici a novinári vidia obidva subjekty ideovo, aj z hľadiska potenciálnych voličov nerealisticky blízko seba.

​„Ak bude potrebné spolupracovať, s partiou ľudí okolo Mira Beblavého určite budeme vedieť spolupracovať. Miro Beblavý vystaval svoj tím z osobností konzervatívnejšieho charakteru,“ povedal Štefunko, ktorý by chcel svoje hnutie stavať modernejšie.

„Slovo 'progresívne' je politologický termín. Je to niečo, čo je liberálne, čo sa týka slobôd a progresívne v tom, že pozeráte dopredu hľadáte riešenia v duchu doby, a nie v škatuľkách z minulosti,“ tvrdí. „Keď ste veľmi dlho v politike, tak sú veci, ktorých sa nezbavíte. Budúcnosť ide tak dopredu, že jedna z najdôležitejších schopností bude rýchlo sa od niečoho odučiť, a nie zachovať si naučené. Chceme hnutie budovať zdola, na veľmi demokratických princípoch a liberálnych názoroch. Zároveň si myslíme, že niektoré ľavicové prístupy v oblasti školstva a zdravotníctva a niektoré pravicové v oblasti podnikania sú legitímne,“ vyhlásil líder Progresívneho Slovenska.

​Hnutie sa podľa neho považuje za liberálne a proeurópske, nesnaží sa však o zaradenie v pravo–ľavom spektre. „Nie je to taktika. Pätnásť rokov som podnikal a zistil som, že čisto ľavicové témy z 20. storočia sa nedajú aplikovať na 21. Proletariát je niekde úplne inde, ľudia nie sú len chudobní a bohatí, je tu aj stredná vrstva, ktorá má svoje špecifické starosti,“ tvrdí Štefunko.

Vyrastal v Alžírsku, študoval vo Francúzsku

Ako mládežník sa angažoval v Mladej demokratickej ľavici, keď sa však predsedom Strany demokratickej ľavice stal Pavel Koncoš, z politiky na dlhé roky odišiel.

„V prostredí, kde som vyrastal, sme mali blízko k sociálnym témam. Vyrastal som v Alžírsku, kde bol rozdiel medzi chudobou a bohatstvom obrovský. Mal som prirodzené ľavicové cítenie. Študoval som vo Francúzsku a keď som sa vrátil na Slovensko, úplne prirodzene som pristál v Mladej demokratickej ľavici,“ spomína Štefunko.

„Vtedy som sa angažoval v boji za ľudské práva, alebo proti poplatkom za vysoké školy. A snažil som sa prispievať aj k zahraničnopolitickej akceptácii MDĽ. Potom začala Strana demokratickej ľavice robiť rôzne ideologické kotrmelce, začala sa vzďaľovať západnému chápaniu sociálnej demokracie, predsedom sa stal pán Koncoš. Tak som si povedal, že k strane, respektíve jej lídrom už nemám blízko a opustil som politiku,“ dodáva Štefunko. Angažoval sa v Ľuďoch proti rasizmu a rôznych občianskych združeniach.

„Začal som podnikať, založil som portál EurActiv, ktorý informoval o európskych témach. Aj naďalej informuje, ale ja už tam nefigurujem, svoj podiel som predal. Ale je to úspešný projekt. Pokračovali sme v práci s internetom, vzniklo veľa technologických projektov. Stal som sa podnikateľom v technologickej oblasti a robím to až doteraz,“ vysvetľuje Štefunko.

Tri základné ciele progresívcov

„Mám ale pocit, že v tejto krajine je potrebné urobiť zmeny zhora. Prišla chuť s ľuďmi, ktorí sú mi blízki, právnici, aktivisti, podnikatelia, dať mozgy dokopy a pokúsiť sa o to,“ odpovedal na otázku, prečo sa do politiky vracia. Spolu s kolegami založil najprv občianske združenie Progresívne Slovensko, aktuálne zaregistrovali aj politické hnutie s rovnakým názvom.

„Vypracovali sme víziu Slovenska do roku 2030. Založili sme to ako občianske združenie, lebo sme chceli riešiť témy. Perspektívne sme uvažovali aj o politickej strane. Ale najprv sme sa rozhodli založiť think–tank, ktorý bude prezentovať témy a ak budú mať vo verejnosti úspech, nielen v Bratislave, ale po celom Slovensku, tak potom to môžeme transformovať na politické hnutie. Organizovali sme desiatky verejných diskusií na témy školstva, zdravotníctva, sociálnych rozdielov, podnikateľského sektora,“ tvrdí Štefunko.

Progresívne Slovensko má podľa neho tri základné ciele: zlepšiť vzdelávanie, zdravotníctvo a riešiť sociálne a regionálne rozdiely. „Chceme na to použiť tri prostriedky, zefektívniť fungovanie štátu, odstrániť korupciu, nakoľko sa to len dá a tretí prostriedok je prehĺbenie integrácie v rámci Európskej únie,“ povedal.

Napríklad v prípade podnikateľského prostredia je podľa neho inšpiratívny postup Jána Luntera, ktorý ho analyzoval špecificky na úrovni Banskobystrického samosprávneho kraja. „Je potrebné zlepšiť podnikateľské prostredie a v tomto procese ísť na úroveň regiónov,“ tvrdí Štefunko.

​Kľúčové je školstvo

Progresívne Slovensko, na rozdiel od SaS, podľa Štefunka nechce byť liberálne len v ekonomickom rozmere. „Liberálnu slobodu chápeme širšie. Ak niekto nemá dostatočné vzdelanie, nemá dostatočnú slobodu sa uplatniť. Pre nás je sloboda aj v rovnosti šancí, nielen výsledkov. Treba najprv zabezpečiť šance, aby sa človek mohol zúčastniť súťaže. Druhá vec, na to, aby si každý mohol uplatniť svoj život tak, ako chce, tu musí byť prostredie a to vytvárajú inštitúcie, ktoré sú spoločné. Preto je pre nás dôležitý napríklad právny štát,“ povedal.

Kľúčovými prioritami hnutia má byť popri zlepšovaní podnikateľského prostredia a vyrovnávaní regionálnych a sociálnych rozdielov zdravotníctvo a školstvo. „Vzdelávanie pre nás nie je jedna z mnohých priorít, ale kľúčová priorita. Mali sme doteraz 19 ministrov školstva, ale rezort doteraz prioritou nebol,“ tvrdí Štefunko.

„Veľa peňazí sa aj teraz na ministerstve školstva neefektívne míňa a aj míňalo. Ministerstvo školstva má okolo seba 19 organizácií, ktoré sa dostatočne nekoordinujú, sú duplicitné projekty, európske prostriedky sa míňajú iným spôsobom, ako by sa mali. Je treba niekoho, kto má politický vplyv, vie sústrediť peniaze a zacieliť na kľúčové problémy. Časť organizácií treba zrušiť, lebo robia duplicitnú prácu,“ povedal.

Svet nahráva veľkým integrovaným celkom

Hnutie otvorene presadzuje hlbšiu integráciu Európskej únie (EÚ). „Keď sa dnes hovorí o ďalších scenároch integrácie Európskej únie, množstvo ľudí hovorí, že možno nie je dobré pokračovať v integrácii. Lebo sa ukázalo, napríklad pri migračnej kríze, že EÚ nefunguje dobre. My sme presvedčení, že na to, aby EÚ fungovala dobre, musia byť integračné projekty dokončené. Ako je napríklad obrana, ochrana spoločných hraníc, spoločný boj proti ekologickým katastrofám a podobne,“ tvrdí Štefunko.

V prípade migračného problému podľa neho EÚ nedostala od členských štátov také kompetencie, aby mohla reálne problém riešiť. „Európska únia na to nemala rozpočet ani, ľudovo povedané, kľúče od miešačky,“ poznamenal. Pritom niektoré členské štáty, napríklad Taliansko, Grécko či Španielsko, podľa neho očividne zlyhávali, nedokázali tlak migrantov riešiť a de facto ich len púšťali ďalej na územie EÚ.

„Naozaj veľmi veľa ľudí chce hľadať v Európe lepšiu budúcnosť, ale Európa by takýto nápor nezniesla. Preto musíme mať na to systém, spoločnú ochranu hraníc a spoločnú azylovú politiku,“ povedal Štefunko. Na druhej strane, Slovensko, ktorému už v niektorých regiónoch chýba pracovná sila, by podľa neho malo vytvoriť systém na prijímanie pracovníkov z Ukrajiny a nám kultúrne blízkych krajín.

„Ja podnikám v technologickej oblasti a nám chýbajú programátori. Veľmi špecificky vyškolení ľudia. Krajiny západného sveta majú zaujímavo vymyslené systémy, ako takýchto ľudí lákať a pozývať, aby u nás študovali a ostávali tu,“ poznamenal Štefunko.

Svet podľa neho nahráva veľkým integrovaným celkom. „Máte USA, Čínu, Rusko, vzmáhajúcu sa Afriku a Európsku úniu zloženú z 28, v budúcnosti 27 členov. Keď bude mať každý svoju politiku, nebudú schopné čeliť takým výzvam, ako spolu,“ povedal líder progresívneho Slovenska.