Marek Maďarič skončil vo februári ako minister kultúry. Bývalý hovorca strany roky pôsobil aj ako jej podpredseda. Funkcie sa vzdal v decembri a vysvetľoval to nezhodami v strane a tým, že nesúhlasil s jej vtedajším nastavením. V reakcii na vraždu investigatívneho novinára Jána Kuciaka odišiel aj z postu ministra kultúry.
V tomto období sa Maďarič začal od Smeru čoraz viac vzďaľovať. V parlamente pri viacerých príležitostiach nehlasoval spolu so zvyškom koalície. Až do dnes však zostával radovým členom strany a poslancom za Smer. Ani to však už neplatí. Zo strany sa rozhodol definitívne odísť a v parlamente bude pôsobiť ako nezávislý poslanec.
Začínal ako hovorca
Keď v roku 2010 jeden zo zakladateľov Smeru Bohumil Hanzel kritizoval spôsob financovania strany, jej vtedajší podpredseda a dlhoročný ideológ Marek Maďarič ho verejne kritizoval. Dnes je v rovnakej polohe – ako kritika nedostatočnej sebareflexie ho po prehratých župných voľbách v strane takmer nikto z dôležitých ľudí nepočúva. Naopak, vyčítajú mu, že sa nesnažil intenzívnejšie diskutovať v rámci Smeru, ale hneď išiel do médií.
Ako sa z pôvodne hovorcu stal jeden z kľúčových ľudí strany? HN sa viacerých ľudí zo Smeru pýtali na vzostup a pád Maďariča. Väčšina si želala ostať v anonymite.
Ficova pravá ruka
Absolvent Vysokej školy múzických umení pôsobil pred vstupom do politiky ako dramaturg v Slovenskej televízii. Tesne pred angažmánom v Smere v roku 2000 sa živil ako tvorca reklamných textov. Do Smeru ho dotiahol Igor Kováč, zamestnanec vtedajšieho kampaňového stratéga strany Fedora Flašíka.
Introvertný intelektuál Maďarič začínal v Smere ako tvorca tlačových správ. „Veľmi ma prekvapilo, že sa vypracoval do takej pozície,“ hovorí dnes Flašík a naráža na fakt, že bývalý scenárista sa neskôr prepracoval na dlhoročného ideológa a hlavného kampaňového stratéga Smeru.
Pred voľbami v roku 2006 došlo v Smere k čistkám. Fico sa zbavil Flašíka a jeho blízkych ľudí. Z dvojky na kandidátke vypadla napríklad jeho budúca manželka Monika Beňová. V údajnom spise SIS s názvom Gorila sa hovorí, že s čistkami pomáhal aj Maďarič. Beňová to však popiera. „Je to úplne vymyslené.
Marek Maďarič nikdy taký vplyv ani pozíciu nemal,“ hovorí smerácka europoslankyňa. Podľa nej si Maďarič nedokázal ako introvert vytvárať širšie väzby. Požíval však dôveru predsedu Fica, ktorý ho v roku 2006 umiestnil na siedme miesto na kandidátke. V rovnakom roku sa stal prvý raz aj ministrom kultúry.
Názory, prečo sa mu podarilo dostať sa do Ficovej priazne, sa rôznia. Faktom je, že ako hovorca a šéf mediálneho tímu bol s Ficom v dennom kontakte, vďaka čomu si mohli vybudovať dôverný vzťah. Podľa jedného z vyššie postavených členov strany bola jeho prednosť v schopnosti formulovať strategický pohľad. To Ficovi imponovalo. Aj Beňová zdieľa názor, že predseda Smeru si Maďaričov názor vážil.
Je tu však aj druhý pohľad. Dlhoročný nemenovaný člen strany si myslí, že Ficovi sa na začiatku páčilo aj to, že Maďarič bol nekonfliktný a nebol to „nikoho človek“. Maďaričova hviezda stúpala a v roku 2010 aj 2012 už bol štvorkou na kandidátke.
Prehry ochladili vzťahy
Potom však prišla séria volebných prehier a vzťahy medzi Ficom a Maďaričom začali postupne chladnúť. „Bolo to spôsobené aj tým, že dlhodobo nebol schopný predkladať stratégiu, ktorá by bola úspešná,“ myslí si Beňová. Zrejme najsilnejšiu ranu vzťahom medzi Maďaričom a Ficom zasadila premiérova porážka v druhom kole prezidentských volieb pred troma rokmi. Fico prehral s Andrejom Kiskom s rozdielom takmer 20 percent.
Konzervatívec Maďarič vtedy okrem iného donútil Fica hovoriť o tom, že je možno lepším katolíkom ako ktorýkoľvek poslanec KDH. Vtedy sa však vzdal podpredsedníckej funkcie v strane, no o pár mesiacov neskôr bol do nej opätovne zvolený.
Maďarič stál aj za Ficovými predvolebnými videami, v ktorých šéf Smeru hovoril napríklad o svojej birmovke:
Veľký zásah bol aj výsledok minuloročných parlamentných volieb. Smer sa oproti roku 2012 prepadol o 16 percent. Všetko vyvrcholilo nedávnymi župnými voľbami, keď socialisti stratili štyroch županov a desiatky regionálnych poslancov.
Maďarič ako prvý začal hovoriť o porážke a že strana si vyžaduje veľké zmeny. Zároveň sa vzdal svojej podpredsedníckej funkcie, do ktorej už nekandidoval. Podľa jednej verzie Maďaričovu kritiku nikto z vedenia poriadne nepočúval. Preto sa rozhodol hovoriť do médií.
Druhá verzia hovorí, že sa ani nepokúšal otvoriť diskusiu a so svojimi názormi išiel hneď do médií. Podľa jedného z poslancov tak dokonca robil vždy, keď sa s jeho názorom nestotožnila väčšina strany. Ako príklad uviedol tému rušenia Mečiarových amnestií, na ktorej v strane vôbec nepanovala jednota.
Proti bol dlhé roky dokonca aj samotný Fico. Po premietaní filmu Únos bol Maďarič prvým vysokopostaveným členom Smeru, ktorý otvorene povedal, že keby to bolo na ňom, amnestie by zrušil. Všetci sa však zhodujú na tom, že Maďarič nebol nikdy pragmatický politik a vždy patril k teoretizujúcej alebo idealistickej menšine v rámci strany.