Komisia rozbehla Plán D - debatu a dialóg o budúcnosti Európy s bežnými občanmi, ktorý reaguje na odmietnutie euroústavy vo Francúzsku a v Holandsku. Môžu krízu vyriešiť občania, keď to nedokázali politici?
- Plán D nie je o záchrane euroústavy, ale o tom, čo by mala EÚ robiť pre jej občanov. Ľudí zaujímajú najmä otázky istoty zamestnania, dôchodkov, bezpečnosti či životného štandardu. Komisia navrhla do diskusie niekoľko tém: ekonomický a sociálny rozvoj Európy, európske cítenie, úlohy únie, jej rozširovanie a úloha vo svete. Mienime politiku priblížiť ľuďom. Ľudia chcú Európu, ktorá je štíhla v byrokracii a silná v ochrane spoločných záujmov a hodnôt. Chcú menej papiera a viac činov.
Môže diskusia zlepšiť názor niektorých "starých" členských krajín na EÚ?
- Starí členovia považujú úniu za samozrejmosť. Na druhej strane občania týchto štátov jasne necítia jej výhody. Chceme, aby si uvedomili, že EÚ k nim patrí, že práve oni sú majiteľmi európskeho projektu.
Môže komunikačná stratégia prekonať obavy ľudí z prílevu lacnej pracovnej sily z nových členských krajín?
- Práve vzájomné spoznávanie je najlepším liekom na ukončenie predsudkov. Keď som bola nedávno na univerzite v českých Pardubiciach, študenti sa ma pýtali: Prečo v únii stále nepoznajú nové členské krajiny? Mnohí Európania sa nazdávajú, že máme problémy napríklad s tuberkulózou. "To nevedia, že sme modernou krajinou?" Aj preto únia potrebuje viac medziľudských kontaktov. Dokáže únia vôbec zvládnuť krízu po fiasku euroústavy v niektorých krajinách?
- Súčasná situácia naozaj nie je ľahká. Zároveň však môže byť príležitosťou na nové impulzy. Zaznamenávame nárast rôznych medzinárodných problémov, ktoré môžu národné štáty efektívne riešiť len spoločne - od problémov, ktoré vyplývajú z klimatických zmien, cez riešenie situácie na Balkáne, až po problém vtáčej chrípky.
Čím konkrétne môže únia prispieť Slovensku?
- Úloha je jasná: nižšia nezamestnanosť, ekonomický rast, viac zahraničných investícií. Rok a pol po vašom vstupe ukázal, že slovenská ekonomika je motorom ekonomického rastu v regióne. Slovenské školy sa napojili na európsky výskum a vzdelávanie, z ktorého boli 40 rokov vylúčené. Pozrite sa na Írsko, Španielsko a Portugalsko - do únie vstúpili ako chudobné krajiny. A všimnite si, ako sa im teraz dobre darí!
Pripraví komisia namiesto euroústavy nový dokument?
- Stále si myslíme, že je to dobrý text - je len veľmi ťažké si predstaviť kompromis všetkých členov únie na ďalšom, novom. Do úvahy musíme brať dva aspekty: v dvoch krajinách tento text odmietli, v dvoch dopadli ľudové hlasovania v jeho prospech. Ďalších trinásť krajín, čo je väčšina, ho schválilo v parlamente. Komisia rozhodla o pauze - potrebujeme ju na reflexiu a diskusiu o budúcnosti Európy.
Napätá je aj situácia okolo schvaľovania rozpočtu únie na roky 2007 - 2013. Veľká Británia chce navrhnúť zníženie podpory pre najchudobnejšie regióny, na ktoré by doplatili nové členské štáty. Neobávate sa, že to negatívne zmení obraz únie v týchto krajinách?
- Verím, že dohoda je stále možná. Cena nedohody by bola obrovská v podobe spomalenia rastu životnej úrovne, straty pracovných príležitostí. Nové členské štáty vniesli do EÚ novú dynamiku. To musí byť odmenené podporou ich rozvoja. Objavujú sa názory, že by sme mali niekoľko mesiacov počkať a skúsiť to znovu. Ale čo sa zmení za tých pár týždňov v prospech dohody?