Nové pravidlá v slovenskom trestnom práve sa stále odkladajú.
Hraničným termínom tak nemusí byť ani februárová schôdza NR SR, pretože časť poslancov včera začala lobovať za posunutie hlasovania o novom Trestnom zákone a Trestnom poriadku dokonca o niekoľko mesiacov. Dôvod? Stovky pozmeňujúcich návrhov, ktoré môžu totálne zmeniť filozofiu zákona z dielne rezortu spravodlivosti. Takýto variant však vicepremiér a minister spravodlivosti Daniel Lipšic kategoricky odmietol. "Návrhy sú v parlamente predsa od apríla minulého roka a času na diskusie bol dostatok." S ministrom súhlasí aj šéf Najvyššieho súdu SR Milan Karabín s odôvodnením, že zmeny umožňujú súdom urýchliť spravodlivé potrestanie páchateľov.
Najväčšou prekážkou k novému Trestnému zákonu zostáva možnosť trestného stíhania právnických osôb. Lipšic na tomto princípe trvá -- iba tak môžeme volať na zodpovednosť niekoho v prípade ekologických havárií, kde sa nedá jednoznačne určiť vina konkrétnej osoby. Zároveň sa odvolal na potrebu plnenia medzinárodných záväzkov. Karabín dodal, že práve pri ekologických katastrofách vznikajú veľké škody. Poslankyňa NR SR za ĽS-HZDS Katarína Tóthová však oponovala -- firma, ktorá spôsobí ekologickú haváriu, môže v správnom konaní dostať až 50-miliónovú pokutu. K vyšetrovaniu firiem sú zdržanliví aj poslanci Smeru. Aj preto si podľa Roberta Madeja počkajú na vymedzenie rozsahu skutkov, pri ktorých by sa mohla vyvodzovať trestná zodpovednosť voči podnikateľským subjektom.
Smer vidí ešte iné riziko -- za jeden skutok budú takto dva postihy. Raz môže byť firma potrestaná pokutou, a zároveň čeliť trestnému stíhaniu. "Ak sa minister odvoláva na to, že príslušné orgány nekonajú, je v jeho silách zariadiť nápravu," uviedol Madej.