Balón sa začal nebezpečne rozpínať. Z pôvodného priemeru okolo dvoch metrov sa našponoval na takmer pätnásť. Bolo to neudržateľné. „Prásk“ zahučal balón naposledy a rozletel sa na márne kúsky. Jeho posledný „výkrik“ však nikto nepočul.

​V tej výške nemal kto. Najbližší ľudia, ktorí vedeli o jeho existencii, v tom čase nervózne postávali 30 kilometrov pod ním na zemi. Po rozpadnutí sa rozbehli do terénu hľadať miesto dopadu, aby získali údaje zo zariadenia, ktoré bolo k balónu pripevnené.

Tento tresk, ktorý sa odohral v roku 2010 a za ktorým stála partia slovenských mladíkov, bol odrazovým mostíkom moderného slovenského vesmírneho priemyslu. Aj keď toto slovné spojenie ešte stále znie trochu nadnesene.

Má vôbec zmysel, aby sa Slovensko „montovalo“ do vesmíru? Sme schopní zostrojiť satelit a vystreliť ho na obežnú dráhu? V tomto článku nájdete odpovede nielen na tieto otázky. Začnime však od začiatku.

Sovietska družica aj naši prví kozmonauti 

Prvé „kortešačky“ s vesmírom sa u nás začali vlastne hneď pri začiatku jeho dobývania. Keď v roku 1957 Sovietsky zväz...