Mali ste už od malička pozitívny vzťah k matematike a informatike?

Mám pocit, že som mal od malička pozitívny vzťah k škole. Vybavujem si jednu kľúčovú spomienku z prvého ročníka, keď sme sa učili písať písmeno H. Cvičil som ho doma s rodičmi, ale nakoniec sa mi ho do zošita nepodarilo napísať správne. Bol som z toho veľmi nešťastný. Potom sme s rodičmi vymysleli, že kúpime novú písanku, znova sa naučím písať H a tam to napíšem ešte raz poriadne. To sa mi podarilo. Na druhý deň som prišiel do školy a dostal som za to písmeno jednotku s piatimi hviezdičkami. Vtedy ten pocit úspechu vo mne zarezonoval. Takéto drobnosti mi pomohli a do školy som sa veľmi tešil. Mal som rád nielen matematiku, ale aj všetky ostatné predmety.

Takže matematika nebola vaším najobľúbenejším predmetom?

Asi nie. Matematiku a neskôr informatiku som mal rád. Nemyslím si, že som mal predmet, ku ktorému by som mal na základnej, strednej alebo vysokej škole negatívny vzťah.

Boli tieto oblasti súčasťou aj vášho štúdia a pracovných skúseností?

Matematika bola po celý čas súčasťou školy. Na Karlovej univerzite som na Inštitúte ekonomických štúdií absolvoval program Financie a bankovníctvo, ktorý bol zameraný veľmi matematicky. Spravil som si doktorát z ekonomickej teórie, kde bolo tiež dosť pokročilej matematiky. Aj v mojich pracovných skúsenostiach bola aplikovaná matematika. Čo sa týka informatiky, v súčasnosti sú počítačové zručnosti a schopnosť pracovať s technológiami prirodzenou súčasťou pracovnej náplne. K technológiám a počítačom som mal dlhodobo pozitívny vzťah.

Čomu ste sa venovali predtým, než ste sa stali učiteľom?

Tesne predtým, ako som nastúpil do programu Teach for Slovakia, som dvanásť rokov v Prahe pracoval v medzinárodnej poradenskej spoločnosti Deloitte. A to na oddelení finančného poradenstva. Posledné roky som bol ako riaditeľ zodpovedný za služby finančného modelovania a oceňovania.

Prečo ste sa po týchto skúsenostiach rozhodli ísť učiť?

Primárnou motiváciou bolo stať sa súčasťou programu, ktorý má za cieľ riešiť dôležité celospoločenské problémy. Zároveň je celkom prirodzené, že v určitej fáze človek naplní svoje ciele a ambície. V angličtine je na to výraz „from success to significance“. Človek má pocit, že svoje skúsenosti a zručnosti chce zúročiť v nejakej oblasti, v ktorej vidí, že to tak dobre nefunguje. Myslím si, že tou je určite aj slovenské školstvo. Ja som sa snažil z Prahy sledovať aj situáciu na Slovensku. Veľmi ma to trápilo, preto som sa rozhodol prejsť z pasívnej finančnej podpory na osobnú podporu a mojou účasťou v Teach for Slovakia pomôcť naše školstvo zlepšiť.

Ako na vaše rozhodnutie reagovalo vaše okolie?

Reakcie boli na začiatku rôznorodé, od nadšenia po prekvapenie a sčasti aj nepochopenie. V súčasnosti mám pocit, že všetci moji blízki a známi ma v mojom rozhodnutí podporujú. Zároveň m...