"Je jedno, kto to tu bude viesť, nič sa nezmení. Možno o niekoľko generácií, keď dorastú terajšie deti," hovorí Jozef Červeň, katolícky kňaz a učiteľ zo základnej školy na Luníku IX v Košiciach. Najväčšie rómske sídlisko na Slovensku je dosť bezútešným miestom, čo i len na mierny optimizmus. Na necelých desiatich hektároch tu žije striedavo od 6- do 7-tisíc ľudí. Z nich je vyše tretina detí. Luníkovo, ako sídlisko familiárne volajú domáci, je tvrdým orieškom slovenskej samosprávy, ktorý sa vymyká jej zákonom i pravidlám. Donedávna tu takmer nik nepracoval a neplatil za bývanie. Mnohé byty sú zdevastované, bez vybavenia, kúrenia či vody, ktorá tečie len pár hodín denne. Za domami sa kopia haldy nepotrebných harabúrd len tak voľne vyhadzovaných z bytov.
"Čokoľvek sa tu urobilo, dlho to nevydržalo. Nové vchody do bytoviek asi tak dva týždne," spomína starosta Ladislav Šaňa. Každý deň sa doobeda na sídlisku upratuje, no o pár hodín je znova neporiadok. "Rómovia sú už takí, majú svoje pravidlá, zákony nerešpektujú a ťažko je ich zmeniť. Vždy čakajú na niečo, a keď im svitne, je už neskoro." Za šesť rokov si zvykol, že jeho funkcia je hlavne na to, aby vybavoval tie najnemožnejšie veci a za všetko bol fackovaný. Malým úspechom samosprávy je aspoň to, že časť ľudí začala platiť a nezamestnanosť klesla o pár percent.
Napriek neriešiteľným ťažkostiam je o miesta v samospráve veľký záujem. Okrem Šaňu si na miesto "fackovacieho panáka" trúfajú štyria kandidáti a na jedenásť stoličiek v zastupiteľstve by sa rado dostalo 54 poslaneckých adeptov. Sociálne vzťahy tu fungujú na záujmových skupinách a v prvom rade ide o peniaze, potom o ďalšie výhody. Povráva sa, že jeden z kandidátov na starostu je šéfom úžerníckeho klanu.
"Štvú proti mne ľudí, hovoria im, že za všetko zlé som vinný ja. No nikto z nich nemá volebný program. Programom je podľa nich to, čo povedia ostatným," sťažuje sa Šaňa, ktorý kandiduje za RIS. Aj keď Smer-SD i ĽS-HZDS postavili vlastných kandidátov, nebojí sa, že opijú voličov nejakým gulášom alebo pivom. "Takých pokusov tu už bolo i predtým a nič nepriniesli. Ľudia nie sú zasa až takí hlúpi."
Aby sa to pohlo k lepšiemu, chce to zásadné zmeny -- tvrdí kňaz Červeň. Samospráva by mala prihliadať podľa neho na rozvrstvenie ľudí. Tej menšine, čo sa snaží a chce zmeniť svoj život, by mala pomôcť. Napríklad jej vyčleniť jednu bytovku, aby nemusela trpieť za ostatných. Zatiaľ sú všetci na tom rovnako zle a každá snaha je márna. Na Luníku podľa neho absentuje kvalitná terénna sociálna práca, ktorá je základným predpokladom zmeny. Tá je však v rukách magistrátu a sociálnych odborov. "Súčasný stav väčšine samosprávy vyhovuje. Mnohí z nej sa na ňom podieľajú, sami sú neplatiči a ak k tomu pripočítame rôzne záujmové väzby, je logické, že nechcú zmenu."