Opozícia začala v novom roku ofenzívu. Už v januári sa objavili štyri návrhy na odvolanie ministrov. Smer-SD chce o kreslo pripraviť ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, ĽS-HZDS si osvojila výhrady umelcov a navrhuje odvolať ministra kultúry Františka Tótha. Slobodné fórum (SF) si zase zobralo na mušku ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča. Za svojimi kolegami nechce zaostať ani KSS: cez víkend oznámila, že sa pokúsi o vyslovenie nedôvery ministrovi školstva Martinovi Froncovi.
Málo hlasov, málo voličov
Štyri rôzne návrhy od štyroch rôznych strán prichádzajú napriek tomu, že ani jednotná opozícia nemôže v NR SR určite počítať s potrebným počtom 76 poslaneckých hlasov. Problém nie je iba v koordinácii, podpredseda SF Branislav Opaterný priznáva, že opozičné subjekty spája v podstate iba spoločná pozícia mimo vládneho kabinetu. Opaterný nezabudol pripomenúť, že prešľapy vládnej koalície by bolo dobré posudzovať podľa ich skutočného významu. "Trestné stíhanie vo veci privatizácie Slovenských aerolínií je určite závažnejšia vec ako protest umelcov, " nepriamo odkázal ľudovej strane.
Istú snahu o zviditeľnenie sa pripúšťa aj podpredseda Smeru-SD Dušan Čaplovič. "Na druhej strane však nemôžeme prejsť mlčaním vážne pochybenia v jednotlivých rezortoch." Naopak, politickí analytici v tom vidia jednoznačne súčasť volebnej kampane - "nových" voličov síce opozícia pravdepodobne nezíska, ale nič neriskuje ani v prípade neúspešného návrhu. "Skôr to slúži na mobilizáciu existujúcich voličov," dodáva politológ Peter Horváth. Návrh na vyslovenie nedôvery pritom nepatrí medzi príliš efektívne opozičné nástroje. Posledný "úspech" sa datuje ešte k roku 1994, keď vtedajšia Slovenská národná rada odvolala druhú vládu Vladimíra Mečiara. Rok predtým takto prišiel o post minister zdravotníctva Viliam Soboňa.
Čaro (ne)chceného
Okrem návrhov na odvolanie ministrov už opozícia v parlamente nič vážne nechystá. Z jej dielne pravdepodobne v tomto volebnom období nevzídu zásadné návrhy zákonov či pokusy o zmenu prijatých reforiem. Sociálni demokrati sa už chcú sústrediť na obdobie po parlamentných voľbách. Predpokladajú totiž, že budú kľúčovou súčasťou novej vládnej zostavy. "Pripravujeme návrhy zákonov, ale tie sú určené na to, aby sme prvý rok vo vláde netápali," avizuje Čaplovič.
Podľa Horvátha je odvolávanie ministrov pre opozíciu jednoduchšia cesta, ako ísť s koalíciou do vecných zápasov pri konkrétnych návrhoch zákonov. "Voliči tomu lepšie rozumejú a mnohí z nich to aj očakávajú." Opoziční politici oponujú, že po zrušení všeobecnej politickej rozpravy môžu na aktuálne problémy upozorňovať iba cestou personálnych návrhov. Politológ pritom predpokladá, že s blížiacimi sa voľbami bude počet takýchto iniciatív narastať.
Smer-SD sa ešte pokúsi zvolať aj mimoriadnu schôdzu parlamentu o privatizácií bratislavského letiska. Ani na tejto iniciatíve sa však opozícia zatiaľ nezjednotila. Vyčkávaciu taktiku zvolila ĽS-HZDS. "Je otázne, čo by sme tým dosiahli," neskrýva skepsu podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni.
Účet za mimoriadnu schôdzu
Náklady na mimoriadnu schôdzu NR SR pritom nie je možné jednoznačne vyčísliť. Tvrdí to riaditeľ Kancelárie NR SR Miroslav Šarišský, podľa neho je budova v plnej prevádzke bez ohľadu na rokovania poslancov. "Jediný rozdiel je to, že nie je osvetlená rokovacia sála." Rozpočet parlamentu na rok 2006 ráta s výdavkami približne 850 miliónov korún, čo znamená viac ako dva milióny na deň. V minulosti zvyšovali mimoriadne schôdze náklady parlamentu, pretože poslanci z východného Slovenska využívali na dopravu letecký špeciál. To však už nie je možné. So zvolávaním mimoriadnych schôdzi nemajú problém ani koaliční poslanci. "Je to legitímne právo opozície a beriem to ako súčasť svojej práce," uzatvára poslanec NR SR za SDKÚ Dušan Galbavý.
Neúspešné pokusy opozície odvolať ministrov
Volebné obdobie 1998 - 2002
- minister vnútra Ladislav Pitner (trikrát)
- vicepremiér Pál Csáky (dvakrát)
- minister spravodlivosti Ján Čarnogurský (dvakrát)
- minister zahraničných vecí Eduard Kukan
- minister hospodárstva Ľudovít Černák
- ministerka financií Brigita Schmögnerová
- minister školstva Milan Ftáčnik
- vicepremiér Ivan Mikloš
Volebné obdobie 2002 - 2006
- vicepremiér a minister financií Ivan Mikloš (dvakrát)
- minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník (dvakrát)
- vicepremiér Pál Csáky
- minister školstva Martin Fronc
Prečo majú skončiť?
- Rudolf Zajac: Smer- SD ministrovi vyčíta, že vpustil do zdravotníctva finančné skupiny, ktoré zaujíma iba privatizácia a zisk. Tiež kritizuje, že jeho reforma priniesla zníženie dostupnosti poskytovania zdravotníckych služieb
- František Tóth: opozícia na čele s ĽS- HZDS a časť umelcov mu vytýkaju nekvalifikované a mocenské zásahy do do fungovania kultúrnych inštitúcií
- Pavol Prokopovič: SF a spol. sa nepáči postup ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií pri privatizácií bratislavského letiska, ako aj presun majetkového podielu štátu v Slovenských aerolíniách na Austrian Airlines
- Martin Fronc: dôvodom návrhu KSS je informácia, že minister mal údajne udeliť grant mládežníckej organizácií s fašistickou minulosťou