Štátne peniaze pre vysoké školy na vyplácanie motivačných štipendií. Kritériá na ich udelenie stanoví vysoká škola, mechanizmus prerozdelenia peňazí zo štátneho rozpočtu určí ministerstvo školstva. Keďže s novelou zákona o vysokých školách nemajú problém koaliční ani opoziční poslanci, štipendium by mohli vysokoškoláci získať už v nastávajúcom akademickom roku. Definitívne by sa o novele mohlo rozhodnúť už dnes. Vysoké školy i študenti to vítajú. "Keďže motivačné štipendiá možno vyplácať len z výnosov školy, sú ojedinelým javom," zhodnotila predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl Jana Sviteková.
Jednorazové odmeny
Potvrdzuje to aj súčasná prax - verejné vysoké školy odmeňujú najmä úspešných absolventov, resp. autorov výborných záverečných prác. Sumy sa pohybujú aj v desiatkach tisíc korún. "Ide skôr o jednorazové akcie, pričom systémová podpora kvalitných študentov chýba," vysvetľuje rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Vladimír Báleš. Jeho kolega z Univerzity Komenského v Bratislave František Gahér to zdôvodňuje nedostatkom financií. Hoci možnosť získať od štátu peniaze na štipendiá víta, obáva sa rovnostárskeho spôsobu rozdeľovania. "Oslabí sa tým účinok - podporovať kvalitu." Podľa odhadov ministra školstva Martina Fronca by mohlo ísť o mesačný príspevok až do výšky 3-tisíc korún pre päť až desať percent študentov. "Všetko závisí od objemu financií." Tie chce získať z 300-miliónovej rezervy viazanej na zavedenie školného, ktoré plénum v máji neschválilo. "V tomto roku by mohlo ísť o desiatky miliónov korún," predpokladá Fronc.
Pokuty zostávajú
Novela umožní vysokým školám akreditovaným v EÚ, Nórsku, vo Švajčiarsku, na Islande a v Lichtenštajnsku pôsobiť v SR bez štátneho súhlasu. "Musia však vydávať vlastné diplomy," vysvetlil autor návrhu Ferdinand Devínsky (SDKÚ). Hrozba päťmiliónovej pokuty pritom v zákone zostáva. "Všetky inštitúcie, ktoré nemajú akreditáciu domovskej krajiny a ´podnikajú´ na Slovensku bez štátneho súhlasu, musia počítať s pokutou." Vstup v únii akreditovaných škôl nemusí podľa rektorov automaticky znamenať vyššiu kvalitu. "Zahraničná škola síce prepožičia pobočke meno, budú tam však učiť slovenskí učitelia," upozorňuje rektor Žilinskej univerzity Ján Bujňák. Záujem vstúpiť na Slovensko budú mať podľa prorektorky Ekonomickej univerzity v Bratislave Kajetany Hontyovej najmä tie školy, ktoré v zahraničí nepatria k najkvalitnejším.
Pripomeňme, že paragraf o pokutách platí od februára tohto roka. Ministerstvo školstva tak chcelo bojovať proti subjektom, ktoré bez štátneho súhlasu poskytujú v SR vysokoškolské štúdium za desiatky tisíc Sk. Fronc podal v tejto súvislosti ešte vlani podnet na 15 subjektov pre podozrenie z trestnej činnosti. Podľa zistení HN neboli zatiaľ v tejto veci obvinené konkrétne osoby, niektoré trestné stíhania boli zastavené. "Pokuta zatiaľ nebola udelená," uviedla hovorkyňa rezortu Monika Murová.
Ako motivujú svojich študentov
Slovenská technická univerzita v Bratislave
- každý rok ocenia najlepších študentov, resp. záverečné práce
Univerzita Komenského v Bratislave
- finančné odmeny za výborné diplomovky a pre najlepších absolventov, granty pre doktorandov, podpora študijných pobytov v zahraničí
Žilinská univerzita
- finančná podpora vo výške do 1 000 Sk za študentskú vedeckú a odbornú činnosť
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
- finančné odmeny od 500 do 3 000 Sk za dobrý prospech či úspešnú reprezentáciu
Pozn. red.: Každá z fakúlt môže mať aj vlastný systém podpory študentov. Kvalitných študentov každoročne odmeňujú, resp. finančne podporuje aj súkromný sektor.