Plénum Národnej rady SR schválilo návrh zákona o elektronických komunikáciách z dielne ministerstva dopravy a výstavby.
V návrhu ide najmä o transpozíciu európskej smernice, venuje sa však aj nevyžiadaným e-mailom. Cieľmi zákona sú okrem podpory hospodárskej súťaže, rozvoja vnútorného trhu a ochrany záujmov koncových užívateľov aj zabezpečenie prístupu k vysokokapacitným sieťam v čo najväčšej miere a ich využívania za primeranú cenu.
Legislatíva má priniesť novú definíciu pojmov, pravidlá upravujúce konzultácie s Európskou komisiou pri opatreniach, ktoré by mohli predstavovať prekážku rozvoja vnútorného trhu alebo aj harmonizáciu správy frekvenčného spektra.
Takisto sa zavedú podmienky spoločného používania prvkov elektronických komunikačných sietí v záujme vytvorenia podmienok na budovanie sietí a na vznik konkurencie založenej na infraštruktúre. Zákon by mal priniesť aj podmienky týkajúce sa prístupu do miestnych rádiových sietí a do elektronických komunikačných sietí.
Zmena sa dotkne aj regulácie hospodárskej súťaže v sektore elektronických komunikácií, zaviedla by sa napríklad definícia nadnárodného trhu, dopytu a ukladania povinností podnikom s významným vplyvom na relevantnom trhu.
Ide napríklad o možnosti firmy dobrovoľne sa zaviazať k splneniu určitých záväzkov s cieľom eliminovať reguláciu zo strany regulačného úradu. Legislatíva hovorí aj o povinnostiach, ktoré súvisia s prechodom na vysokorýchlostné siete a reguláciou podnikov poskytujúcich výlučne veľkoobchodné služby.
Legislatíva upravuje napríklad pôsobnosť, kompetencie a vzájomné vzťahy orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií. Zákon osobitne hovorí aj o hlavných partneroch regulačného úradu pri výkone jeho právomocí. Takisto definuje aj základné princípy, ktorými sa má regulačný úrad riadiť pri svojej činnosti.
Legislatíva zvýši požiadavky na firmy, ktoré majú na poskytovanie takýchto služieb výhradné práva, vďaka ktorým sú v silnej ekonomickej pozícii, prípadne až v pozícii monopolu. Takéto firmy budú musieť oddelene viesť evidenciu nákladov, výnosov a hmotného majetku.
Zákon zjednoduší nadobúdanie práv podnikov na vstup na verejný či súkromný majetok. Legislatíva hovorí aj o právach a povinnostiach subjektov v súvislosti s preložkou vedení a telekomunikačných zariadení.
Zavádza aj povinnosť pre podniky, ktoré disponujú lokalizačnými údajmi zákazníkov, sprístupniť polohu volajúceho zložkám záchranného systému. Legislatíva zavedie povinnosť transparentnosti a povinnosť nediskriminácie podnikov. Regulačný úrad môže uložiť podniku disponujúcemu pasívnou infraštruktúrou povinnosť umožniť prístup k tejto infraštruktúre. Zákon ošetruje aj nevyžiadanú komunikáciu.
Príjemca má po novom mať možnosť jednoducho, bezplatne a kedykoľvek odmietnuť takéto používanie jeho kontaktných údajov v čase ich získavania a pri každej doručenej správe. "Navrhuje sa zakázať zasielanie elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú by mohol príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ," vysvetlilo ministerstvo.
Plénum schválilo aj viaceré pozmeňujúce návrhy. Úprava Miloša Svrčeka (Sme rodina) má za cieľ poskytnúť účastníkom ochranu proti narušeniu ich súkromia pred nevyžiadanými správami priamej reklamy. Zavádza sa pravidlo, že priamy marketing je v tomto prípade zakázaný bez predchádzajúceho súhlasu. Rovnako je zakázané aj samotné získavanie súhlasu. Ďalej sa zriaďuje zoznam, do ktorého majú užívatelia možnosť bezplatne zaradiť číslo.
Ďalej sa rozširujú kritériá na rozlíšenie podnikov. Hlavné kritérium je počet zamestnancov a vedľajšie kritériá sú ročný obrat a ročná bilančná suma. Zostáva aj možnosť odmietnuť uzatvorenie zmluvy s dlžníkom a aj úprava registra dlžníkov a poskytovania informácií z tohto registra.
Radovan Kazda (SaS) navrhuje doplniť biometrické údaje medzi údaje, ktoré je podnik oprávnený spracúvať. Okrem toho navrhuje podporiť zdieľanie nenasvietených vlákien formou poskytovania informácií o nich, ktoré technologicky umožňujú zdieľanie.
Plénum schválilo aj návrh Petra Kremského (OĽANO), podľa ktorého nie je žiadúce, aby sa rozširoval okruh orgánov verejnej moci, ktoré chcú pristupovať k zákazníckym údajom uchovávaným v informačných systémoch operátorov.
Ďalej sa zjemňuje intenzita zásahu do práva na súkromie. Vytvára sa priestor pre súd zásah prípadne zastaviť. Orgán štátu je povinný doručenie žiadosti o poskytnutie údajov oznámiť sudcovi do 1 hodiny od doručenia.
Účinnosť zákona je od 1. februára budúceho roka.