Jedna z najvyšších cirkevných autorít na Slovensku, arcibiskup Ján Sokol, sa hlási k vojnovému slovenskému štátu z rokov 1939 až 1945. Tvrdí, že tu bol vtedy blahobyt a "nič nám nechýbalo". Vyzdvihuje aj kontroverzného prezidenta Jozefa Tisa. "Pána prezidenta Tisa si veľmi vážim," vyhlásil Sokol v televízii TA3. Práve Tisovi však historici pripisujú zodpovednosť za riešenie tzv. židovskej otázky.
Reakcia nenechala na seba dlho čakať. Arcibiskup pobúril historikov, politikov aj židovské a rómske organizácie. "Slováci sa za slovenského štátu naučili administrovať štátne a verejné veci, ale to je druhoradá záležitosť. Prvoradou je, že sa slovenský štát postavil na stranu Adolfa Hitlera vo vojne, ktorá bola vojnou o budúcnosť ľudstva a civilizácie," hovorí historik Dušan Kováč. Sokolove slová urazili aj Ústredný zväz židovských náboženských obcí. "Uráža nás nekritický obdiv pána arcibiskupa k tomuto rasistickému stavovskému štátu," píše sa v ich v stanovisku. Arcibiskup si napriek tomu za svojimi vyhláseniami stojí. "Nebude to nijako komentovať, ani dementovať. Je to jeho osobný názor," hovorí Sokolov sekretár Tibor Hajdu.
Vyriešia to archívy?
Cirkev sa od jeho slov dištancuje. "Aj arcibiskup má právo na svoj osobný názor," reagoval hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Hodnotenie obdobia slovenského štátu cirkev zatiaľ prenecháva historikom. "Ešte nie sú otvorené vatikánske archívy k tomuto obdobiu." Práve na ne sa pri svojich vyjadreniach odvolával aj arcibiskup Sokol. Kováč je však presvedčený, že archívy neskrývajú žiadne dokumenty, ktoré by mohli očistiť kolaboráciu slovenského štátu s Hitlerom. "Tie archívy sú do určitej miery známe, pretože Vatikán už sprístupnil niektoré dokumenty týkajúce sa 2. svetovej vojny."
Povrchný výklad dejín
Výroky arcibiskupa prekvapili aj politikov. "To je klasický príklad, keď niekto povrchne, cez ideológiu, posudzuje dejiny," hovorí podpredseda vlády a historik Dušan Čaplovič (Smer-SD). Najzdržanlivejšie sa k obdobiu slovenského štátu stavia SNS. "K režimu sa nebudeme vyjadrovať. Je ale nepopierateľný fakt, že slovenský národ si uplatnil medzinárodné právo na sebaurčenie a že to urobil legálnou cestou vyhlásením cez zákonodarný zbor," hovorí poslanec SNS Rafael Rafaj.
Nebolo to prvýkrát
Sympatie k vojnovému slovenskému štátu arcibiskup Sokol pritom nevyjadril prvýkrát. V marci 2005 bol na spomienkovej slávnosti k výročiu jeho založenia, kde sa stretol s vodcom Slovenskej pospolitosti Mariánom Kotlebom. Podľa členov pospolitosti mu aj požehnal. Arcibiskupský úrad to vtedy odmietol komentovať. Slovenskú pospolitosť pred necelým rokom rozpustil Najvyšší súd. Kotleba navyše stále čelí obvineniam z trestných činov podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu práv a slobôd občanov.