Vyše 60 vojakov sa predvčerom večer vrátilo po polročnom pôsobení v mierových misiách KFOR v Kosove a ALTHEA v Bosne a Hercegovine. V rámci misie Althea naši vojaci zabezpečovali stráženie a kontrolu vstupu na základňu Eagle Base. V Kosove zas, v rámci spoločného česko-slovenského práporu, strážili viaceré objekty a dozerali na bezpečnosť zvereného priestoru. Druhá časť vojakov, ktorým sa v januári končí polročné pôsobenie v misiách, by sa mala spolu s veliteľmi vrátiť v najbližších dňoch.
Ako hodnotíte misiu, ktorá po svojom polročnom pôsobení v Kosove končí?
- Som spokojný. Môžem povedať, že vojaci urobili maximum pre to, aby boli úlohy splnené.
Aké konkrétne úlohy plnili?
- Medzi tzv. fixné úlohy patrí stráženie pamätníka historickej turecko-srbskej bitky Kosovo Polje Monument a stráženie dvoch objektov v meste Obilič, kde žijú utečenci, srbskí presídlenci a ľudia, ktorí prišli o svoje domovy. Potom sú to úlohy, ktoré súvisia so zabezpečením pokojného priestoru, ktorý máme na starosti. To sa už netýka už len Srbov, ale bezpečnosti všetkých etnických skupín.
Aký veľký priestor zabezpečujete?
- Je to približne 130 štvorcových kilometrov.
Ako vyzerá deň v misii?
- Naša činnosť je rozdelená do troch základných etáp alebo cyklov - patrolovanie priestoru, zabezpečenie spomínaných fixných úloh a niektoré jednotky sú na základni a plnia bežný výcvik, ošetrujú techniku a pripravujú sa na ďalší týždeň. Stráženie a patrolovanie je mimo základne. To vojaci zabezpečujú 25 hodín v kuse.
Majú vojaci aj voľno?
- Tí, čo sú vonku a zabezpečujú stráženie, majú klasický odpočinok, aby sa vyspali, aby sa ošetrili a následne pokračujú. Tam toho voľna veľa nie je. Tí, čo vyrážajú zo základne na patroly, majú zhruba po ôsmich hodinách odpočinok, potom pokračujú. Tí, ktorí sú na základni, majú bežný režim ako v mierovom živote.
Aké vzťahy máte s českými vojakmi, s ktorými ste v spoločnom prápore?
- Vzhľadom na historické súvislosti a korene niekedy aj nadštandardné, ak to porovnám s inými, s ktorými sme tu - Fínmi, Švédmi, Lotyšmi alebo Írmi.
Rezonuje medzi vojakmi stále letecká tragédia spred roka, pri ktorej zahynuli vojaci, keď sa vracali domov?
- Po tom roku už nie je tak poznať rany, ako to bolo v predchádzajúcej rotácii, ktorej sa to bezprostredne dotýkalo. Ale stále na to pamätáme. Misia nie je jednoduchá a stále sa môže stať čokoľvek.
Čo prvé urobíte, keď sa vrátite domov?
- Na prvom mieste je rozhodne rodina. Ešte mi zostala dovolenka z minulého roka, spolu s manželkou a dcérami sa ešte rozhodneme, čo ďalej.