Smútok, ktorý sa rozprestrel nad Základnou školou na Gogoľovej ulici v Topoľčanoch, neprebije ani zvyčajná radosť detí odchádzajúcich zo školy po skončení vyučovania. Zhruba pred mesiacom sa tu odohrala tragická udalosť, po ktorej prišiel o život 13-ročný žiak Jakub Drevenák.
"Mrzí nás to..."
Viacerým z detí badať na tvárach smútok, keď sa spomenie meno ich mŕtveho spolužiaka. "Sme z toho stále smutní," zhodujú sa tri piatačky postávajúce pred školou. Ani samotnému vedeniu školy sa nechce k prípadu viac vracať. "Mrzí nás Jakubkova smrť, ale čo vám mám viac hovoriť...," odbila nás riaditeľka Helena Drevenáková v telefonickom rozhovore. Ani po osobnej žiadosti pred jej kanceláriou nás nevpustila dnu "na pár slov". Nezavážila ani otázka, či necíti akú-takú úľavu, ak sa zistilo, že spolužiakovo bodnutie štetcom na pôde školy nebolo pre Jakuba smrteľným - údajne skôr zlyhala zdravotnícka starostlivosť topoľčianskej nemocnice. "To je predsa jedno, kto to má na svedomí. Prišli sme o mladého chlapca, ktorého nám už nič nevráti," hovorí jedna z učiteliek, ktorá nechcela zverejniť svoje meno.
Preč z Topoľčian!
O to viac smúti Jakubova matka - po smrti svojho syna sa okamžite odsťahovala. "Viem, že išla ku svojim rodičom do Košíc a rozprávala, že s Topoľčanmi nechce mať viac nič spoločné," prezradil nám známy rodiny. Rodičia Jakuba boli rozvedení, otec žil podľa neho v Košiciach už dávnejšie. Riaditeľ Topoľčianskej nemocnice Martin Naništa napriek mizivej šanci návratu Jakubovej matky do mesta hovorí, že sa s ňou rád porozpráva a vysvetlí jej všetky okolnosti.
Pre a proti
Tragickým prípadom mladého chlapca žije celé mesto. "Práve sme sa o tom rozprávali," hovorí jedna z dôchodkýň postávajúca so svojimi priateľkami na chodníku. "Nejde mi to do hlavy, že mohli pochybiť lekári," hovorí jedna z nich. "Veď náš primár je kapacita," pridáva k tomu ďalšia. O niečo kritickejší je invalidný dôchodca Ján, podľa ktorého za zlú zdravotnú starostlivosť v nemocnici môže nedostatok peňazí. "Veď bodaj by sa im niečo také nestalo, keď majú také prístroje, aké majú."
Aj keď samotná nemocnica isté pochybenie pripúšťa, má napriek tomu svojich priaznivcov. "Určite to nezavinili lekári. Nemocnici dôverujem, nemala som s ňou problém," tvrdí dôchodkyňa Mária Kováčová. Náš zdroj z lekárenského prostredia tvrdí - nie je možné, aby bola neustále kritizovaná len nemocnica. "Tento prípad bol zhodou viacerých náhod, a preto sa to skončilo tragicky." Odkedy sa to stalo, nemocnica je podľa neho pod neustálym dohľadom kontrolórov, čo vytvára čoraz väčší tlak na personál.

Úrad v číslach (rok 2006)
-- vlani riešil 753 podnetov a 3 sťažnosti
-- 207 podnetov a jedna sťažnosť boli opodstatnené -- došlo k pochybeniu zdravotníkov
-- jedna sťažnosť bola opodstatnená
-- úrad udelil návrhy na 49 sankcií, 5 disciplinárnych konaní, 90 pokút, 23 nápravných opatrení
-- úrad podal 30 trestných oznámení

Na čo sa ľudia sťažujú
48,5 % -- nespokojnosť s postupom zdravotníkov
20,7 % v súvislosti s úmrtím
5,1 % nesúlad vo výške platieb
4,8 % neetický prístup zdravotníckeho pracovníka
Zdroj: ÚDZS