StoryEditor

Robert Fico: S Miklošom vo vláde nebudem. Neurobím z ľudí bláznov

09.01.2006, 23:00
My nepotrebujeme ako ministra financií manekýna, ale človeka, ktorý vie elementárne rátať a pozná reálny život, tvrdí predseda Smeru-SD Robert Fico v rozhovore pre HN.
Ste najväčším kritikom vládneho kabinetu Mikuláša Dzurindu. Keďže máte ambíciu byť premiérom, bolo by už načase jasne pomenovať priority po vašom nástupe k moci.
- Úspechom každej krajiny je, ak sa môže pochváliť dobrými makroekonomickými ukazovateľmi, hoci z týchto čísel sa ešte naozaj nikto nenajedol. Môžem garantovať, že nová vláda, ak ju budeme môcť zostavovať, urobí všetko, aby ekonomika a hospodársky rast išli dobrým tempom. Chceme vytvoriť dobré predpoklady na silné sociálne programy. Pokiaľ však ide o prerozdeľovanie hospodárskeho rastu, bude diametrálne odlišné od súčasnej vlády.
Prezentovali ste návrhy, ktoré budú znamenať vyššie výdavky zo štátneho rozpočtu. Odkiaľ na ne zoberiete peniaze, ak nemajú byť takéto opatrenia spojené so zadlžovaním krajiny?
- Vysvetlím to na príkladoch. Na detailnom a zásadnom. Detailným sú napríklad záchranné zbory. Stále tvrdíme, že potrebujeme viac peňazí na nákup techniky. Sme si vedomí, že peniaze sa nedajú len tak vytiahnuť z rozpočtu a nakupovať. Preto hovoríme, že treba zvýšiť odvody do osobitného fondu od poisťovní, ktoré majú licenciu na vyberanie povinného zmluvného poistenia. Zisky týchto spoločnosti sú obrovské, a preto by takéto opatrenie bolo namieste. Zásadnou vecou je zavedenie zníženej sadzby DPH. Myslíme si, že niektoré komodity by mali byť v nižšej sadzbe, momentálne nehovorme o jej výške. Tento výpadok v štátnom rozpočte sa dá nahradiť zvýšeným obratom, ale hľadáme aj iné cesty - napríklad daň z dividend. Naším receptom je teda klasická solidarita. Tí, čo majú viac, musia prispievať viac ako tí, čo majú málo.
Práve zdanenie dividend podrobili ekonomickí analytici tvrdej kritike. Podľa nich však tento krok nemusí znamenať vyšší zisk pre štát, keďže firmy sa tomu môžu vo svojom účtovníctve vyhnúť.
- Čo ste čakali, že povedia pravicoví ekonómovia, ktorí podporujú Dzurindovu vládu?! Dúfam, že sa zhodneme na tom, že daň z dividend je v Európe tradičná. Sme presvedčení, že štát sa musí pri využívaní prostriedkov, ktoré má k dispozícii, správať tak, aby daň z dividend naozaj zaplatená bola. Náš návrh teda je: Znížme sadzbu DPH na niektoré vybrané komodity, ktoré sú dôležité z pohľadu sociálneho života ľudí, ale aj z hľadiska rozvoja. Devätnásťpercentná daň v oblasti cestovného ruchu a stavebníctva je zabijakom. To sú naše návrhy. Nedávajme všetko do polohy - oni sú tí múdri a my sme tí sprostí. Prečo teda celá Európa nezrušila daň z dividend? Prečo neprešla na rovnú daň a nezaviedla druhý pilier dôchodkového zabezpečenia? Prečo neurobila aj ďalšie veci, s ktorými experimentuje Dzurindova vláda? Chcem vás ubezpečiť, že nikto z našej strany nechce ohroziť zavedenie eura. Počuli ste pri zostavovaní rozpočtu nejaký návrh z našej dielne, ktorý by zvyšoval deficit rozpočtu? Určite nie. Vieme, čo sú to maastrichtské kritériá.
Jednou z veľkých tém EÚ je daňová harmonizácia. Volajú po nej viaceré členské štáty. Slovenská pravica takéto riešenie odmieta, neznámou zostáva postoj Smeru-SD...
- Veľké krajiny ako Nemecko a Francúzsko celkom prirodzene kričia, pretože tento daňový damping ťažko znášajú. Uvedomujú si tiež, že pomoc novým členským krajinám padá hlavne na ich plecia a ťažko nesú, že nejaká krajina si zníži dane a potom ešte kričí, koľko peňazí chce od EÚ. Som presvedčený, že únia kráča v ústrety veľkej kríze a len ťažko prijme nejaké zásadné rozhodnutia. To platí nielen o daňovej harmonizácii, ale aj o prijatí euroústavy. K budúcnosti EÚ som preto skeptický.
Už teraz je jasné, že jednou z hlavných tém volebnej kampane bude prístup k naštartovaným systémovým zmenám. Ktoré reformy mienite korigovať v prvom pláne?
- Dnes je najväčšia nechuť obyvateľov k politike práve z toho dôvodu, že sa sľuby nerealizujú. Ak teda hovoríme, že treba okamžite zrušiť poplatky v zdravotníctve, musíme k tomu pristúpiť hneď po zostavení vlády. Budeme sa musieť pozastaviť aj nad tým, do akej miery bude treba urobiť väčšie garancie v dôchodkovom systéme. Zvážime, či je správne, aby sa 18 percent odvodov do sociálneho poistenia delilo na deväť do prvého a deväť do druhého dôchodkového piliera - a či radšej nejsť cestou posilnenia verejnoprávneho prvku, teda Sociálnej poisťovne. Samozrejme, s plným rešpektovaním práva na existenciu pre dôchodcovské správcovské spoločnosti. Nemôžeme ísť proti viac ako miliónu podpísaných zmlúv. Zmeny plánujeme aj v daňovom systéme. Nadštandardne zarábajúci ľudia by mali byť progresívnejšie zdaňovaní v oblasti príjmov. O všetkom rozhodnú voliči. Či chcú, aby sa zmenilo správanie vlády z pravicovej na stredo-ľavú, alebo chcú nejaký zlepenec, ktorý nebude fungovať. Keď budú vo vláde štyri strany a každá bude mať po 11 percent, tak sa nebude diať dohromady nič. Ak však bude vláda zložená z dvoch či troch strán a jedna z nich bude dominantná, veci sa budú meniť.
Spomenuli ste zrušenie poplatkov v zdravotníctve. Vláda ale s nimi prišla v snahe znížiť spotrebu liekov, návštevy u lekárov a zastaviť zadlžovanie zdravotníctva. Keď to zrušíte, neobávate sa opätovného zadlžovania zdravotníctva?
- Zadlžovanie slovenského zdravotníctva predsa pokračuje, poplatky nevyriešili vôbec nič. Obchodný charakter zdravotných poisťovní spôsobil obrovské zvýšenie ich výdavkov. Netvárme sa, že veci fungujú. Jediným cieľom reformy, ktorú urobil minister Rudolf Zajac, bolo otvoriť priestor pre finančné skupiny a privatizáciu. Jediný dôvod, prečo sa zaviedol druhý pilier dôchodkového zabezpečenia, bol, aby sa obrovské toky peňazí z verejnoprávneho prostredia preniesli do rúk súkromných správcovských spoločností. Ak mi chce teda niekto povedať, že reforma zdravotníctva je v poriadku, tak sa s ním nemám o čom baviť.
Napriek tomu skúsme pokračovať. To skutočne považujete za taký problém, že aj do týchto oblastí vstupuje súkromný kapitál?
- Trhové pravidlá nemôžu na sto percent platiť v takých oblastiach ako je zdravotníctvo, školstvo, kultúra, sociálne veci. Platiť môžu v oblasti biznisu. V oblastiach, kde musí byť štát aktívnejší, neuznávame čisté trhové pravidlá. To je náš pohľad. Legitímny. Európsky. Štandardný. Neberte nám ho.
Jedna vec sú vízie, druhá zase ľudia, ktorí ich v praxi zrealizujú. Vaša tieňová vláda, až na pár výnimiek, nie je však veľmi známa, jej členovia sa do odborných diskusií zapájajú minimálne...
- Hovoríme o veciach, ktoré sú štandardné. Veď my tu predsa nevymýšľame nový mesačný modul! Naše zámery predsa v Európe normálne fungujú. Tieňový kabinet pracuje na dvojtýždňovej báze, robí pravidelné analýzy vládnych rozhodnutí. Všimnite si, ako funguje slovenská vláda. O koľkej ráno začína rokovanie, koľko bodov prerokuje, kedy skončia a kedy majú obed? Ja sa pýtam: Kto, preboha, riadi túto krajinu? Ak sú schopní za dve hodiny prejsť 80 bodov... Nemôžem vylúčiť, že ak zostavíme vládu, budeme do nej nominovať aj ľudí zvonku. Nie je dobré, ak má minister krytý chrbát poslaneckým mandátom. Ak urobí chybu, musí odísť z politiky na večné veky. Ak sa mi do exekutívy podarí presadiť veľkú časť ľudí, ktorí nebudú krytí poslaneckým mandátom, bude to veľký posun dopredu.
Ste teda presvedčený, že váš tieňový minister financií Igor Šulaj je rovnocenným oponentom Ivana Mikloša?
- Mikloš urobil 7-miliardovú sekeru pri predaji SPP, potom sa pre jeho chybu pri zostavovaní štátneho rozpočtu zvyšovali ceny benzínu a teraz mu Šulaj prišiel na štvormiliardovú chybu v štátnom rozpočte. My nepotrebujeme ako ministra financií manekýna, ale človeka, ktorý vie elementárne rátať a pozná reálny život. Tieto podmienky Šulaj, na rozdiel od Mikloša, spĺňa.
Pokiaľ máte svoje predstavy v ekonomickej a sociálnej oblasti, pravdepodobne už máte vytypovaných potenciálnych vládnych partnerov. Napriek pomerne vysokým preferenciám je totiž jasné, že vládu sami nemôžete zostaviť.
- Budeme stále opakovať to isté: Volič musí najskôr povedať, čo chce. Nepovažujem za správne osem mesiacov pred voľbami hovoriť, koho vylučujeme, a naopak. Chceme zostaviť medzinárodne rešpektovanú vládu. Musí mať v zahraničí otvorené dvere všade tam, kde ich má mať otvorené. Tieto slová sú absolútne jasné. Veríme, že nám výsledok volieb umožní zostaviť stabilnejšiu vládu ako je táto.
Stále zostávame vo všeobecnej rovine. Aj vaši potenciálni voliči majú predsa právo poznať strany, s ktorými chcete presadzovať svoj program...
- Nestarajte sa o našich voličov. Podporujú nás predovšetkým pre náš silný sociálny program.
Opýtame sa teda inak. Dokážete si predstaviť variant menšinovej vlády Smeru-SD, ktorý by sa, podobne ako to chce česká sociálna demokracia, opieral nárazníkovo o podporu niektorej zo strán v parlamente?
- Bol by to experiment. Ani Mikuláš Dzurinda by neudržal menšinovú vládu, pokiaľ by nenakúpil poslancov. Dávam prednosť vláde, ktorá bude mať väčšinovú podporu v NR SR. Takisto škodí, ak vládna koalícia má v parlamente vyše 90 hlasov. Potom má sklon zneužívať takúto väčšinu na ústavné zmeny. Ak sa má meniť ústava, malo by dôjsť k dohode medzi koalíciou a opozíciou. Ideálne je mať vládu, ktorá bude mať v parlamente od 76 do 89 poslancov.
Kalkulujete aj s takým krízovým scenárom, podľa ktorého by vládny Smer-SD podporovali SNS či KSS?
- Ešte raz opakujem: Chceme byť vo vláde, ktorá bude medzinárodne rešpektovaná.
V Nemecku po voľbách vznikla veľká koalícia zložená z ľavice a pravice. Viete si niečo podobné predstaviť na Slovensku?
- My nikoho nevylučujeme. Z toho si môžete vyvodiť akýkoľvek záver. Teraz vám odpoviem ako Robert Fico, nie ako predseda strany. Predstavte si ma, ako sedím vo vláde s pánmi Miklošom, Prokopovičom a Kaníkom. Takáto predstava je pre mňa osobne neakceptovateľná. Keby takáto situácia nastala, musel by som odísť nabok. Nemôžem z ľudí robiť bláznov. Aj keď ide o získanie moci, musia existovať určité pravidlá.
A čo taký model, keď vládu zostaví Smer-SD a SDKÚ s tým, že tam nebude sedieť Fico ani Dzurinda?
- S náboženskou otázkou tohto typu som už vyrovnaný. Buďte úplne pokojní. Som v politike už trinásť rokov. Po tomto čase už pre mňa nie je žiadna veľká výzva byť poslancom NR SR. Som absolútne pripravený, že v určitom okamihu s politikou skončím. Ak však budem mať možnosť ísť do exekutívy, tak to využijem.
Táto vláda vládne vďaka podpore nezávislých poslancov, ktorí opustili ĽS-HZDS. Prečo sa vám ich nepodarilo získať do vášho poslaneckého klubu? Dnes už by Dzurindova vláda pravdepodobne neexistovala...
- Nechcel by som nikdy skončiť tak, že by som závisel od podpory nezávislých poslancov. Je to veľmi nepríjemná situácia. Nezávislí poslanci vedia, aká je ich cena. V tejto hre by sme neboli rovnocenným partnerom.
V poslednom čase aj váš poslanec Bohumil Hanzel viackrát hlasoval s koalíciou. Budete to nejako riešiť?
- Pán Hanzel je zvláštna kategória. Keby som mal akékoľvek podozrenie, že za jeho správaním je to, čo podľa môjho názoru bolo za odchodmi Džupu, Kolesára, Elsnera, Henzélyovej a ďalších, tak sa k nemu staviame iným spôsobom. Som presvedčený, že v jeho prípade to tak nebolo. Zostáva však faktom, že svojimi postojmi sa od našej strany vzdialil.
Často obviňujete túto vládu, že koná v záujme finančných skupín. Finančný dar od Penty prijala však aj nadácia Smeru. V roku 2001 ste si tiež ako strana zobrali pôžičku od J & T Bank...
- Pokiaľ ide o pôžičku, nevidím v tom žiadny problém. Išlo o štandardný úver, ktorý bol splatený. Na dar od Penty sa musíte pýtať v nadácii. S tým ja, ani strana, nemáme nič spoločné.
Stali ste sa politickým šéfom kampane. Nechcete teda opakovať chyby z predchádzajúcej kampane?
- Ako predseda strany mám významný vplyv na členskú aj voličskú základňu. Zároveň mám v rámci strany aj najviac politických skúseností. To všetko chcem zúročiť a vyvarovať sa chýb, ktoré sme urobili v roku 2002. Ide o politické riadenie kampane. Nebudem určovať, ako majú vyzerať bilbordy a televízne spoty. Pokúsim sa len definovať a ponúknuť hlavné témy.
Počítate vo volebnom tíme aj s Fedorom Flašíkom?
- Pán Flašík nie je a nebude v Smere-SD poverený žiadnymi úlohami. V máji sa žení, bude mať iné starosti.
Vaším hlavným cieľom v kampani asi bude zmobilizovať voličov, ktorí sa k vám hlásia v prieskumoch, ale nie vždy prídu aj k volebným urnám. Ako to chcete dosiahnuť?
- To, čo tvrdíte, je bublina, ktorá už spľasla. Nie je pravda, že nemáme disciplinovaných voličov. Zrátajte si hlasy z regionálnych volieb a uvidíte, že k urnám prišlo 24 až 25 percent našich voličov. To je fantastický výsledok. Zmenil sa tiež charakter našich prívržencov. Typický volič Smeru-SD je človek v strednom veku s úplným stredoškolským vzdelaním. Títo ľudia majú veľmi slušnú voličskú disciplínu. Kampaň bude pritom naozaj mobilizačná. Musí byť, pretože by bola hanba, keby prišlo iba 20 percent voličov. Osobne však predpokladám, že to bude medzi 50 - 60 percentami. Pri takejto účasti sa o náš výsledok vôbec neobávam.
menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
27. september 2022 22:14