Rezort školstva zapracoval do návrhu novely vysokoškolského zákona viacero zásadných pripomienok.

Ide napríklad o povinnosť verejného vypočutia kandidátov pri voľbe členov správnej rady, schvaľovanie kandidáta na rektora volebným zhromaždením nadpolovičnou väčšinou členov zhromaždenia, ale aj zverenie schvaľovania niektorých riadiacich procesov do právomoci akademického senátu.

Štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Ľudovít Paulis o tom informoval na štvrtkovej tlačovej konferencii.

Nevoliť, len vyberať 

"Často sa spomínala politizácia. Jediný vstup zvonku, ktorý je do vysokých škôl, je cez nomináciu správnej rady, takže tomu sme venovali náležitú pozornosť, aby riziko politizácie cez správnu radu bolo vylúčené, ale zase aby bol zachovaný princíp toho, že verejnosť sa má prepájať s vysokými školami," deklaroval Paulis.

​Ministerstvo a senát podľa nového návrhu nebudú môcť svojvoľne voliť členov správnej rady, ale budú vyberať z nominácií od reprezentatívnych združení zamestnávateľov, miestnej a územnej samosprávy a vybraných inštitúcií. Prebehne tiež verejné vypočutie pred akademickým senátom. Potom sa výber potvrdí.

Správna rada si má následne ešte voliť posledného člena "zvonku", aby mala nepárny počet.

"Výkon člena správnej rady je nezlučiteľný nielen s tým, že je zamestnancom ministerstva školstva, ale akéhokoľvek ministerstva," doplnil ďalej Paulis. V správnej rade nemá pôsobiť ani člen vlády, poslanec alebo štátny tajomník.

Ujala sa viac ako polovica pripomienok 

Odvolávanie člena správnej rady bude podľa štátneho tajomníka možné len z dôvodu, že sa nezúčastňuje na zasadnutiach, alebo závažným spôsobom poruší záujem vysokej školy. Pol roka pred voľbou rektora odvolanie už vôbec možné nebude.

Ďalšou zmenou je, že kandidát na rektora sa bude voliť spoločným zhromaždením. Kvestor sa bude zodpovedať rektorovi. Niektoré riadiace procesy, napríklad nakladanie s majetkom vysokej hodnoty alebo zlučovanie, rozdelenie či zmena sídla vysokej školy, budú zverené akademickému senátu alebo na jeho vyjadrenie.

​Ako dodal Paulis, k novele bolo vznesených približne 500 zásadných pripomienok. Z toho 280 bolo akceptovaných alebo čiastočne akceptovaných, 230 neakceptovali.

S pôvodným návrhom novely vysokoškolského zákona nesúhlasili vysokoškolské reprezentácie. Návrh úprav vysokoškolskej legislatívy z dielne rezortu školstva považovali za nekoncepčný, legislatívno-technicky nekonzistentný, hovorili aj o politizácii či ohrození akademických slobôd.

Na znak nesúhlasu s novelou sa uskutočnil 16. novembra Zodpovedný protest za slobodné univerzity. V tejto súvislosti vznikla aj petícia za zachovanie akademickej samosprávy na vysokých školách, pod ktorou je podpísaných viac ako 19 200 ľudí.