Národné kultúrne a kongresové centrum by mohlo vzniknúť na Trnavskom mýte v Bratislave.
K tejto lokalite sa priklonila aj pracovná skupina občianskeho združenia Národného centra, ktorá vo finále z troch posudzovaných developerských projektov označila projekt Nový Istropolis od spoločnosti Immocap ako najvhodnejší na vznik takéhoto centra.
Z 13-tich projektov
Združenie to spomína v štúdii realizovateľnosti, ohodnotenej Útvarom hodnoty za peniaze, ktorú plánuje na svojom webe zverejniť v najbližších hodinách.
Deklaruje, že jeho pracovná skupina oslovila v súvislosti s projektom Národného centra 13 subjektov z verejného, súkromného i cirkevného prostredia, z toho osem reagovalo a postupnými diskusiami sa vo finále hodnotili tri developerské projekty.
Medzi nimi spomínaný Nový Istropolis od Immocap-u, Nové Lido od J&T Real Estate a prestavba výstaviska Incheba od rovnomennej spoločnosti.
"Všetky tri projekty dokážu Bratislavu pozdvihnúť a zároveň sa dopĺňať, aby zviditeľnili hlavné mesto na kultúrnej a kongresovej mape Európy. Je však dôležité pozrieť sa na realizovateľnosť projektov s najmenším počtom rizík," uviedol za pracovnú skupinu Národného centra Peter Nitschneider.
Projekty posudzovali podľa viacerých kritérií, ako napríklad lokalita, pozemok či rozpracovanosť projektu a následne prideľovali body. Nový Istropolis, ktorý chce realizovať svoj developerský projekt v mieste súčasného Domu odborov a s kultúrno-kongresovým centrom v ňom počíta, vyšiel ako najmenej rizikový.
Ešte nie je rozhodnuté
Podľa Občianskeho združenia však ešte nie je nič jasné, pretože s nikým nepodpísali zmluvy a debaty sú len na začiatku. Ak by však došlo k dohode medzi nimi, developerom a štátom, mohli by sa postupne začať rokovania o investičnej zmluve.
Za akýsi míľnik považuje združenie, ktoré tvorí nezisková organizácia Globsec (zástupca Róbert Vass) a iniciatíva z kultúrnej obce (zástupca Martin Valihora), rok 2030. Vtedy bude Slovensko totiž opäť predsedať Rade Európskej únie. Dovtedy by aktivisti chceli, aby kultúrno-kongresový stánok stál a bol už v prevádzke.
To, že je projekt potrebný a pre štát aj ekonomicky návratný, podľa Občianskeho združenia potvrdil aj Útvar hodnoty za peniaze, ktorý posudzoval štúdiu realizovateľnosti. Tú malo za úlohu vypracovať združenie na základe uznesenia súčasnej vlády zo septembra 2020.
Vtedajší minister financií a súčasný premiér Eduard Heger (OĽaNO) vtedy vyhlásil, že na základe štúdie bude známe, aký model spolupráce sa medzi štátom a súkromným sektorom zvolí a aká lokalita i prevedenie by bolo najvýhodnejšie.
Štát, súkromný sektor aj občianske združenie
Štúdia okrem iného konštatuje, že na financovaní projektu sa musí okrem štátu podieľať aj súkromný sektor. Celkové náklady na vybudovanie Národného centra sa odhadujú na 87 miliónov eur bez DPH (104 miliónov eur s DPH).
Časť nákladov cez 15 miliónov eur by mal vykryť developer, 60,5 milióna eur by mala byť výška štátnej pomoci a isté náklady by malo znášať aj Občianske združenie, ktoré si preto zoberie úver cez 11 miliónov eur.
Ak sa štát, developer a Občianske združenie dohodnú a podpíšu zmluvu, projekt bude posudzovať ešte Európska komisia. Rokovania sa však ešte nezačali. Združenie čaká, ako na spracovanú štúdiu a jej výsledky zareaguje vláda.