Jediný vojak, ktorý prežil tragickú haváriu slovenského vojenského lietadla, včera prvýkrát vystúpil na verejnosti. Martin Farkaš prišiel na medzinárodnú tlačovú besedu (okrem slovenských tam boli aj českí aj maďarskí novinári) spolu s manželkou Michaelou, ktorá už krátko po štvrtkovej tragédii oznámila médiám, že sa s ňou zranený manžel spojil. Na úvod vyjadril úprimnú sústrasť rodinám a blízkym svojich kolegov. "Je mi naozaj veľmi ľúto, že sa podarilo prežiť len mne. Hlavne z toho dôvodu, že v Kosove sme vytvorili veľmi, veľmi dobrú partiu, veľmi dobrý kolektív." Zároveň sa poďakoval za starostlivosť personálu Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach. Naopak, o okolnostiach samotnej tragédie nechcel hovoriť.

Pán Farkaš, čo si pamätáte z nehody?
- Prepáčte, ale na otázky o lete a udalostiach po nehode nebudem odpovedať. Z profesionálnych aj osobných dôvodov.
Ale pamätáte si to?
- Veľmi málo.
Čo si myslíte, že vám pomohlo k záchrane života?
- Veľké šťastie.
Čo ste robili predtým, ako spadlo lietadlo?
- Sedel som na sedadle a bol som pripútaný.
Na ktorom mieste?
- V zadnej časti.
Pamätáte sa na to, že ste telefonovali po páde manželke?
- Čiastočne.
Čo sa dialo tesne po páde lietadla?
- Na tieto otázky naozaj nemôžem odpovedať.
Zakázali vám alebo si to nepamätáte?
- Neodpoviem na to z osobných dôvodov. Je to pre mňa ešte veľmi čerstvé.
Veríte v Boha?
- Áno.
Ako sa cítite?
- Fyzicky už relatívne dobre.
A psychicky?
- Tiež relatívne dobre. Na to, čo sa stalo...
Čo ste ako prvé povedali manželke, keď ste sa s ňou stretli?
- Najprv som ju nespoznal, bolo to trošku humorné. Potom sme sa zvítali.
Čo vás viedlo na misiu?
- Hlavne možnosť kariérneho rastu, prípadne šanca zarobiť si peniaze.
Ako vidíte svoju ďalšiu budúcnosť?
- Ako "finančák" mechanizovaného práporu v Leviciach.
Zvážite ešte účasť na zahraničnej misii?
- Zákon je postavený tak, že o tom už my nerozhodujeme. Dostávame to rozkazom. Ale už sa určite na žiadne výberové konanie nebudem hlásiť.
Sadnete si ešte niekedy do lietadla?
- To mi zrejme nebude robiť problém. Ak usúdi letec alebo letecký technik, že lietadlo je v poriadku a že s ním odletia, nevidím v tom žiadny problém.
Dialo sa na palube lietadla pred haváriou niečo zvláštne?
- Nič zvláštne. Panovala tam veľmi dobrá nálada. Družne sme sa bavili a tešili sa domov na svoje rodiny.
Pán Farkaš, pamätáte si na stretnutie s prvým zo slovenských záchranárov, asi štyri kilometre od nehody?
- Pamätám si, že som sa stretol s maďarským záchranárom, ktorý vedel po anglicky. Na slovenského záchranára si nepamätám.
Vraj ste počuli v lese po nehode nejaké hlasy?
- Áno.
Snažili ste sa po nehode pomáhať svojim kolegom?
- Nebudem odpovedať na túto otázku.
Údajne ste mali so sebou v Kosove nejaký talizman od manželky?
- Štvorlístok pre šťastie. Nosil som ho v preukaze poistenca. Mal som ho tam už asi päť rokov.
Vraj do lietadla nastúpilo viac vojakov ako bola jeho kapacita. Čo je na tom pravdy?
- Nemám o tom žiadnu informáciu. Sedeli sme všetci na mieste.
Vedeli ste, že lietadlo spadlo blízko Košíc?
- Smerom k nehode nemám časovú predstavu ani časovú os o dianí v lietadle.
Ale poznali ste čas pristátia a mohli ste teda vedieť, že ste neďaleko Košíc?
- Áno.
Kto bol prvý, s kým ste hovorili po páde?
- Buď to bola linka 158 alebo manželka. Neviem...
Kto vás našiel v lese?
- Bol to nejaký pán, ale hovoril so mnou iba po maďarsky a nerozumel som mu. Potom prišiel iný pán, tiež maďarskej národnosti, ale vedel po anglicky a s tým som už mohol komunikovať.
Myslíte si, že vaša viera vám pomohla prežiť?
- Určite som sa po prežití nehody pomodlil. A či mala vplyv, to nech si urobí každý sám svoj súkromný názor.
Zmení sa váš postoj k životu?
- Myslím si, že nie.
Chceli by ste niečo odkázať pozostalým po vašich kolegoch?
- Že im veľmi držím palce a že s nimi cítim.