Čas ukázal, že Slovensko bolo v čase svojho vzniku pripravené mať vlastný štát. Uviedol to Milan Kňažko, ktorý bol v roku 1990 ministrom medzinárodných vzťahov SR a v rokoch 1992 - 1993 podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí.
Najväčšími problémami pri vzniku SR bolo podľa Kňažka vytvorenie a vybudovanie základných inštitúcií a orgánov štátu, ktoré Slovensko dovtedy a v takej podobe nemalo. Poukázal napríklad na ministerstvo zahraničných vecí, Národnú banku či hlavné mesto. "Niektoré museli začať fungovať hneď, iné postupne," podotkol.
Kňažko poukázal aj na tvorbu koncepcie zahraničnej politiky. "Museli sme na MZV vytvoriť koncepciu zahraničnej politiky, presadiť ju vo vláde a musel ju odhlasovať parlament. Toto bola najťažšia časť cesty, pretože názory boli rôzne. Nakoniec sa nám podarilo presadiť a obhájiť realizáciu koncepcie zahraničnej politiky, ktorá v zásadných obrysoch platí dodnes," uviedol.
Uznanie vo svete si podľa jeho slov vyžadovalo mimoriadne diplomatické úsilie aj pre krátkosť času. "Rovnako deľba federálneho majetku v zahraničí a otvorenie vyše šesťdesiatky plnohodnotných diplomatických zastupiteľstiev, ich obsadenie ľuďmi, ktorí mohli okamžite presadzovať záujmy nového štátu. Napriek rôznym, často malicherným námietkam, dopadlo to viac ako dobre," skonštatoval.
Spomína si aj na to, čo robil 1. januára 1993, kedy Slovenská republika vznikla. "Venoval som sa stretnutiam s veľvyslancami, ktorí dostali do kompetencie pôsobenie na Slovensku. Prichádzali z Viedne a z Prahy," priblížil.
Kňažko v čase vzniku spolupracoval aj s Vladimírom Mečiarom, o ktorom neskôr povedal, že používa lož ako pracovnú metódu. Mečiar sa podľa Kňažka nesporne zaslúžil o vznik samostatného štátu. "A prečo to veľká časť spoločnosti neoceňuje, na to by si mal vedieť odpovedať hlavne on sám," poznamenal.