V centre dlhodobého sporu medzi Iránom a Západom je jadrový program Teheránu. Nezhody sa vyostrili najmä po príchode populistického iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda k moci v roku 2005. Ahmadínedžád viackrát slovne napadol západné mocnosti a vyzval na vymazanie Izraela z mapy. Opakovane tiež vyhlásil, že Teherán má právo na vlastné jadrové aktivity. Iránski predstavitelia tvrdia, že jadrový program krajiny má výlučne civilný charakter. Medzinárodné spoločenstvo na čele so USA sa však obáva, že údajnými mierovými aktivitami Teherán zakrýva snahu vyrobiť jadrovú zbraň. Vlani v decembri Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu, v ktorej vyzvala Teherán na okamžité ukončenie všetkých jadrových aktivít. Irán však jadrový program nielenže neukončil, ale ho, naopak, zintenzívnil. Zároveň pohrozil, že je pripravený čeliť akejkoľvek hrozbe, vrátane vojnového konfliktu. Päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN a Nemecko začali preto rokovať o novej rezolúcii, ktorá by hrozila Iránu prísnejším postihom. Čína a Rusko odmietali obchodné a finančné sankcie voči Teheránu, ktoré navrhovali Británia, USA a Francúzsko. Zástupcovia šiestich veľmocí sa v pondelok nakoniec dohodli na predbežnom znení novej rezolúcie. Mala by zakotviť embargo na predaj zbraní Iránu, zákaz vládnych pôžičiek a zmrazenie účtov iránskych jednotlivcov a spoločností, zapojených do jadrového programu.