V poradí tretím kandidátom Slovenska na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ v Luxemburgu je sudca Najvyššieho súdu SR Ivan Rumana (na snímke vľavo). Jeho kandidatúru v stredu schválila vláda, ktorá odobrila výsledok minulotýždňovej voľby v Súdnej rade. Ministrovi zahraničných vecí uložila predložiť kandidatúru generálnemu tajomníkovi Rady EÚ.
Od nástupu na luxemburský súd Rumanu delí vypočutie pred poradným výborom Rady EÚ. Dvaja predošlí kandidáti Slovenska – Mária Patakyová a Radoslav Procházka v tomto kroku neuspeli, výbor ich kandidatúru neodporučil. Miesto dodatočného sudcu malo Slovensko obsadiť už v septembri 2016. Sudca tak chýba na Súdnom dvore už viac ako rok.
Rumanu zvolila Súdna rada 29. januára v opakovanej voľbe, keď ho podporilo 11 z celkovo 14 prítomných členov. Postúpil do nej spolu s bývalým predsedom Ústavného súdu SR Jánom Mazákom, ktorý v nej získal tri hlasy.
Slovensko najprv nepochodilo s Máriou Patakyovou. Vtedajšia prorektorka Univerzity Komenského v Bratislave (dnes verejná ochrankyňa práv) uspela v prvej voľbe Súdnej rady 28. mája 2015 aj napriek tomu, že neovládala francúzštinu, ktorá je pracovným jazykom na luxemburskom súde. Z tohto dôvodu neprešla cez poradný výbor Rady EÚ a Súdna rada sa musela v marci 2016 začať obzerať po novom kandidátovi.
Druhá voľba sa skončila 27. júna 2016 neúspechom. Ján Mazák tesne neprešiel, keď sa za jeho kandidatúru postavilo v tajnej voľbe deväť členov Súdnej rady a k zvoleniu mu chýbal jediný hlas. O tri mesiace nato uspel 19. septembra 2016 v tretej voľbe bývalý predseda politickej strany Sieť Radoslav Procházka.
Práve účinkovanie v politike však inak odborne zdatného Procházku diskvalifikovalo. Poradný výbor Rady EÚ vydal v decembri 2016 k jeho kandidatúre negatívne stanovisko, keď mal obavy ohľadom jeho integrity. Slovensko sa zrejme aj napriek tomu pokúšalo Procházku v Bruseli presadiť. Až v septembri 2017 vzala vláda na vedomie späťvzatie jeho kandidatúry a odporučila Súdnej rade začať hľadať v poradí tretieho kandidáta.
Slovensku sa podarilo získať jedno z 12 miest dodatočných sudcov, ktoré pribudli na Všeobecnom súde EÚ v rámci jeho reformy. V roku 1998 bol zriadený, aby sa zabezpečila európskym občanom dvojstupňová súdna kontrola v určitých oblastiach a odbremenil sa samotný Súdny dvor EÚ. Miesto vyhradené pre Slovensko už malo byť obsadené, súdu tak v súčasnosti náš sudca chýba a musí sa zaobísť bez neho.