Ako dlho ste na Slovensku?
Žijeme tu viac ako 25 rokov, prijali sme slovenské občianstvo. Prišiel som sem s manželkou a tromi deťmi a máme už aj vnuka, ktorý sa tu narodil pred desiatimi rokmi.

Čomu sa venujete?
Som súkromný podnikateľ, moja firma sa zaoberá montážnymi prácami.

Keď ste sem prišli, aké to tu bolo?
Museli sme si každý rok predlžovať pobyt. To trvalo do obdobia, než sme dostali štátne občianstvo. Pre piatich ľudí to znamenalo vybavovať ročne asi 10 – 15 dokladov pre každého člena rodiny, aby nám predĺžili pobyt. Nebolo to jednoduché. Dnes na to žiadajú oveľa menej dokladov. Ale doba sa mení, menia sa aj zákony, takže to musíme prijať.

Keď ste sa začali stretávať so Slovákmi, ako vás vnímali?
V bývalej Juhoslávii prebiehala vojna a aj tu boli ľudia, ktorí nechápali, prečo bola vojna a aká to bola vojna. Niektorí nás chápali, niektorí ľutovali a boli aj takí, ktorí nám závideli, síce dodnes netuším čo. Niektorí reagovali, akoby sme prišli zo štátu, kde sú všetci zabijaci. Verím, že to bol vplyv médií na obyvateľstvo.

Báli sa vás?
Nemôžem povedať, že by sa nás báli. Brali nás s rezervou. Potrebovali čas, aby sme sa zoznámili, aby videli, kto sme a aby nás brali normálne. V tom čase bola taká móda písať o Srboch, že sú to krvilační ľudia.

Čo všetko ste museli prekonať, aby ste sa stali súčasťou širšieho kolektívu?
Na Slovensko sme prišli náhodou. Mali sme všetky doklady a chceli sme ísť ďalej, ale prišli sme do Trnavy a tu sme sa rozhodli aj zostať. Manželka povedala, že ďalej nepôjdeme, lebo ten šok, ktorý deti zažili presunom zo Srbska sem... V Srbsku sme pekne žili, mali sme dobrý občiansky status, robil som na mestskom úrade, manželka tiež mala dobrú prácu a deti mali svoje záľuby. Pekne sme žili. Bol som aj súkromný podnikateľ.

Prečo ste odišli?
Nebolo to kvôli vojne. V Srbsku nebola vojna, bola veľká ekonomická kríza. Jednoducho sme si s manželkou sadli a povedali si, že tam pre deti perspektíva nie je. Neplánovali sme zostať na Slovensku. Ale som rád, že sme zostali. Moja mama ešte vtedy žila, manželkina žije ešte dnes a tých 500 kilometrov nám bolo akurát, aby sme sa mohli navštevovať.

Bolo pre vás ťažké zapadnúť medzi Slovákov?
Nebolo pre mňa ťažké zapadnúť. Vždy sme boli pracovití a spoločenskí ľudia.

V súčasnosti prichádzajú na Slovensko pracovať tisíce Srbov. Je tá atmosféra iná ako vtedy?
Ak sa chceme o tom rozprávať, musíme sa vrátiť do ...