Minister vnútra Robert Kaliňák rezignoval v marci kvôli vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka. Napriek povesti nezdolného politika dnes štyridsaťsedemročný minister napokon odstúpil. Na konci decembra sa rozhodol aj odísť z parlamentu. Za svoju kariéru ustál veľa káuz spojených s finančnými podvodmi aj ovplyvňovaním médií.
"V tejto chvíli je veľmi komplikovaná situácia. Je dôležité pre Slovensko, aby stabilita bola zachovaná. Moje rozhodnutie rezignovať súvisí s tým, aby sme dokázali situáciu upokojiť," povedal novinárom Kaliňák, keď skladal funkciu ministra.
Meno Roberta Kaliňáka sa v najvyšších politických kruhoch Slovenska objavuje viac ako pätnásť rokov. Skôr než úspechmi však na seba strhával pozornosť urputnosťou, s akou sa držal na poste ministra vnútra. Napriek nespočetnému množstvu káuz.
Lukratívny nákup
Už v roku 2006 bol jedným z aktérov podozrivého konkurzu zadlženej firmy Kovošrot. Konkurzný správca najprv vyhlásil verejnú súťaž, ale prvé kolo následne zrušil, a to aj napriek tomu, že jeden zo záujemcov ponúkal za firmu 51 miliónov slovenských korún, uvádza portál Aktuality.sk.
V druhom kole Kovošrot kúpila firma Krupp, ktorú vtedy vlastnil Kaliňák. Hodnota transakcie bola 25 miliónov slovenských korún, iný záujemca pritom ponúkal o päť miliónov väčšiu sumu. Vtedajší minister vnútra Vladimír Palko tvrdil, že firma Krupp sa kúpou Kovošrotu dostala k lukratívnym pozemkom v hodnote 57 miliónov korún.
Pochybnú kúpu riešil aj bratislavský krajský súd. Nepáčilo sa mu najmä prevedenie takzvanej obálkovej metódy konkurzu. "Spôsob preberania obálok nahrával tomu, aby s nimi niekto manipuloval," uviedol súd. Palko na základe tejto kauzy tvrdil, že Kaliňák nikdy nemal byť menovaný ministrom vnútra. Kaliňák však spojitosť s podozrivým nákupom Kovošrotu opakovane odmietol.
Kauza Malinová
V tom istom roku čelil Kaliňák aj ďalšej kauze. V Nitre napadli dvaja ľudia v tom čase študentku Hedvigu Malinovú za to, že telefonovala po maďarsky. Policajné vyšetrovanie bolo zastavené v priebehu pár týždňov s tým, že polícia zverejnila dôkazy o tom, že si Malinová celý čin vymyslela. K téme si vtedy zvolali tlačovku Robert Fico a Robert Kaliňák s tým, že Malinová klame.
K výpovedi však mali policajti nútiť. "Šiesti policajti na mňa kričali, aby som sa priznala, že klamem. Hrozili mi, že ak sa nepriznám, dajú ma do väzby," povedala vtedy Malinová. Kaliňák tvrdil, že z celého výsluchu sú záznamy a nie je problém dokázať, že tvrdenia o vynútenej výpovedi sú klamstvom.
Narafičili trhavinu
Z celkom iného ranku pochádza ďalšia kontroverzia, v ktorej bolo skloňované meno Kaliňáka. V roku 2010 si Slovensko zarobilo na medzinárodný škandál, ktorý nasledoval po cvičení psov policajných pyrotechnikov na letisku v Poprade. Do kufrov cestujúcich policajti tajne umiestnili vzorky trhaviny RXD. Jedna zo vzoriek však po konci cvičenia omylom ostala v batožine Slováka Štefana Gondu, ktorý s ňou odletel do Írska.
Gonda žil dlhodobo v Dubline, kvôli trhavine v batožine skončil na niekoľko hodín vo väzbe. Celý prípad sprevádzalo mnoho nejasností. Riešilo sa najmä to, kedy slovenská polícia oficiálne informovala svojich írskych kolegov o zabudnutej trhavine.
Podľa niektorých správ tak urobila až po troch dňoch. Kaliňák ako úradujúci minister vnútra čelil kvôli kauze výzvam na rezignáciu. Funkciu však neopustil, rezort iba Gondovi vyplatil odškodné 18-tisíc eur.
Streľba na študentov
V júni 2013 musel Kaliňák odrážať ďalší škandál. Auto so študentmi vtedy na diaľnici D2 zastavila policajná streľba. Policajti chceli skontrolovať posádku počas pátrania po dvojnásobnom vrahovi Milanovi Ďurišovi. Auto študentov mu totiž v minulosti patrilo a bolo stále vedené v policajnej databáze.
Rezort ministerstva vnútra po incidente priznal pochybenia. Auto podľa Kaliňáka rozhodne nemalo byť ďalej vedené v policajných databázach. Hliadka tiež chybne zadržiavala posádku vozidla niekoľko hodín. Policajti sa totiž nemohli zhodnúť, ktorý kraj by mal prípad riešiť.
Advokát študentov a niekdajší minister obrany Ľubomír Galko podal trestné oznámenie, podľa súdu však k porušeniu zákona nedošlo. Ministerstvo vnútra napriek tomu zaplatilo škody na vozidle. Kaliňák z vlastných peňazí odškodnil troch zo štyroch študentov sumou 3-tisíc eur, uvádza DenníkN. Štvrtý pasažier sa peňazí nedočkal, pretože prípad odmietol riešiť súdnou cestou.
Kauza odposluchov
Meno Kaliňáka sa skloňovalo aj v kauze úniku odposluchov z Vojenskej spravodajskej služby. Z odposluchov vyplynulo, že za éry ministra obrany Galka kontrarozviedka odpočúvala skupinu novinárov denníka Pravda a bývalého riaditeľa TA3 Michala Gučíka.
Medzi uniknutým odpočúvaním novinári objavili aj rozhovor novinárky Vandy Vávrovej s Kaliňákom. Ten novinárku oslovoval "bejby" a prosil ju, aby napísala článok o rýchlej jazde služobného automobilu Galka. Kaliňák mal pomerne špecifické požiadavky. Po Vávrovej chcel, aby v denníku Pravda zabezpečila aspoň štyri titulky očierňujúce Galka. Kaliňák i Vávrová existenciu telefonátu nikdy nepotvrdili ani nevyvrátili.
Daňové podvody
Vojenská spravodajská služba hrala úlohu aj v ďalšej kauze. V roku 2013 denník SME zverejnil informácie o tunelovaní majetku rozviedky počas prvej vlády Fica. Išlo údajne o spreneveru miliónov eur.
Do prípadu bol zapletený aj "Kaliňákov človek" Ľubomír Skuhra. Jeho manželka Dušana Višňovská je totiž riaditeľkou Kaliňákovej kancelárie na ministerstve vnútra. Trestné stíhanie pre porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku polícia po niekoľkých mesiacoch zastavila.
Za prvej vlády Fica pripravila iná organizovaná skupina z východného Slovenska štát prostredníctvom nadmerných daňových odpočtov o 75 miliónov eur. Hlavný aktér kauzy Milan Chovanec pri výpovedi uviedol, že pochybné finančné transakcie kryli aj pracovníci daňových úradov, policajti a sudcovia. Chovanec menoval i Kaliňáka. Polícia prípad vyšetrovala mnoho rokov, obvinila 61 ľudí. Žiadny politik však medzi nimi nefiguroval.
Bašternákove vratky
Kaliňák figuroval tiež v kauze podnikateľa Ladislava Bašternáka. Ten v roku 2012 kúpil v centre Bratislavy sedem bytov za 12 miliónov eur. Ich reálna hodnota však bola asi 1,5 milióna. Následne Bašternák uplatnil nárok na vrátenie DPH, od štátu získal zhruba dva milióny eur.
Bašternák mal za tieto byty zaplatiť 12 miliónov v hotovosti. Tieto tvrdenia podporil aj Kaliňák pamätným výrokom: "Pred štyrmi rokmi to bol analógový svet, svet kešu, svet, keď sa platili veci," povedal slovenský minister.
Polícia podozrenie, že by mohlo ísť o podvod, dlho ignorovala. Prípadom sa začala zaoberať až po nátlaku médií. Kaliňák neskôr priznal, že mal s Bašternákom obchodné vzťahy. V roku 2013 od neho napríklad kúpil akcie B.A. Haus za 430-tisíc eur. Na kauze sú podozrivé tiež zásahy do vyšetrovania. To pôvodne viedol prokurátor Vasiľ Špirko. Polícia ho však obvinila z údajného zneužitia právomocí a prešetrovanie spisu mu odobrala.
Skončil po vražde Kuciaka
Kaliňák vlani na jeseň čelil takisto sústavnému tlaku zo strany opozície. Tá tvrdí, že svoj rezort nezvláda. Opakované hlasovanie o odvolaní však Kaliňák vždy prežil.
Poslednou výzvou pre nezdolného ministra vnútra bol tlak na odstúpenie po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka. Ten vo svojom poslednom texte upozornil na aktivity talianskej mafie 'Ndrangheta na Slovensku. Väzby mafie zrejme siahali až do vysokých politických kruhov. Kaliňák najprv rezignáciu rázne odmietal. V nedeľu 4. marca však volil opatrnejšie slová a vyhlásil, že jeho demisia "nie je v nasledujúcich dňoch vylúčená". 12. marca sa napokon minister Kaliňák svojho postu vzdal.
Kauza Vietnamec
V čase svojho ministrovania mal byť namočený aj do únosu podnikateľa Trinha Xuana Thanha do Vietnamu, ktorý organizovala vietnamská tajná služba. Kaliňák mal z pozície ministra vnútra poskytnúť Vietnamcom slovenský vládny špeciál na let z Bratislavy do Moskvy, čím sa podarilo Thanha dostať z územia Európskej únie.
Podľa nemeckých médií malo práve v tomto čase dôjsť k únosu vietnamského podnikateľa Trinha Xuana Thanha, na ktorom mali spolupracovať aj slovenské vládne špičky.