Pred 30 rokmi ste boli jedným z tých, kto v Bratislave viedol Sviečkovú manifestáciu za náboženskú slobodu na komunistickom Slovensku. Ako ste sa k tomu vôbec dostali?
Spolu s manželkou a priateľmi z Trnavy sme sa v tom čase angažovali v kresťanských spoločenstvách a v štruktúrach tajnej cirkvi. Stretávali sme sa s ďalšími mladými ľuďmi z celého Slovenska na pútnických miestach. Prirodzene, tam sme boli chránení akousi imunitou tých chrámov. Avšak zhromaždenie, ktoré zvolal Ján Čarnogurský s Františkom Mikloškom na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave, bolo prvýkrát na verejnom priestore. To znamená, že malo úplne iný charakter.

Nemali ste z toho strach?
Predovšetkým sme s tým nemali žiadnu skúsenosť. Takže sme ani nevedeli, ako to celé bude vyzerať. No na základe opatrení, ktoré štátna moc vykonala pred týmto ohláseným zhromaždením, sme jasne videli, že to vôbec nebude jednoduché.

Tieto obavy sa nakoniec potvrdili...
Áno, naše očakávania sa naplnili. Hlavných organizátorov, teda Čarnogurského, Mikloška a tajného biskupa Jána Korca, polícia a štátna bezpečnosť pred zhromaždením zaistili. Ráno ich previezli na policajnú stanicu a neskôr zatvorili do cely predbežného zaistenia. Na druhej strane, s týmto sme aj počítali. Predsa len, mali sme skúsenosť z organizovania programov počas mládežníckych pútí v Šaštíne, vo Velehrade, v Levoči či inde.

Takže ste sa pripravovali na všetky varianty?
Áno, predtým sme sa stretli u nás v byte v Trnave. Radili sme sa, ako budeme postupovať v prípade, že tam nebudú hlavní organizátori a generáli tajnej cirkvi.

Vy osobne boli popri zatknutých organizátoroch hlavným aktívnym lídrom manifestácie?
Ja so svojou manželkou a s tajným kňazom Františkom Vikartovským. Okrem nášho tria to boli naši priatelia z kresťanských spoločenstiev v Trnave. My sme sa ešte pred Sviečkovou manifestáciou stretli na svätej ...