Média sa pri informovaní o Rómoch uchyľujú k používaniu primitívneho, dehonestujúceho jazyka. V bulvári som v minulosti narazila aj na to, že vo vzťahu k Rómom používali termín osadníci alebo dokonca ploditelia, hovorí novinárka, ktorá sa svojou prácou snaží búrať predsudky voči ľuďom z marginalizovaných komunít.
Ako sa ti formovali postoje k Rómom? Mala si k nim v minulosti predsudky?
V obci na východe Slovenska, kde som vyrastala, Rómovia nežili. No ľudí ste počuli hovoriť deťom: ´Buď dobrý, lebo ťa vezmú cigáni.´ Myslela som si, že Rómovia sú zlí, že sa ich treba báť. To sa radikálne zmenilo, keď moja mama začala pracovať na učilišti, ktoré navštevovali najmä rómske deti. Mama ma sem-tam brávala so sebou do práce, kde som si uvedomila, že sú to normálne decká, ktorým vychovávateľka pridala prácu: aby ma na chvíľku postrážili. Tam sa to posunulo. Môj strach sa vytratil, zistila som, že sú to normálni ľudia a nemám problém s nimi tráviť čas. Mama ma vlastne naučila vnímať Rómov ako seberovných.
Máš medzi Rómami aj priateľov?
S Rómami mám skôr profesionálny vzťah, s niektorými si tykám. Nemám problém mať kamarátsky vzťah s Rómami.
Odrazila sa tvoja zmena postoja k Rómom v nazeraní na svet? Prenieslo sa to napríklad aj na iné znevýhodnené skupiny?
Spomínam si na jednu príhodu zo základnej školy. Niektorí spolužiaci dávali škaredé prezývky jednému hendikepovanému dievčaťu. Raz sa s ňou nikto nechcel chytiť za ruku a prechádzať sa s ňou po školskom dvore. Tak som to spravila ja, akoby natruc. Chcela som ukázať, že jej hendikep je normálna vec. Už vtedy som si uvedomovala, že vlastne aj ja patrím k nejakej menšine. Som Rusínka, pravoslávna, ako dieťa som vnímala napríklad to, že nemáme Vianoce vtedy, než všetci ostatní, plus pre niektorých som bola “to dieťa bez otca”. Ako dieťa to naozaj môžete brať ako nevýhodu, vnímate to, že ste iná. Možno vďaka tomu viem pochopiť, aké to je byť z menšiny.
S akými najčastejšími predsudkami o Rómoch sa stretávaš?
Že nechcú pracovať a zneužívajú sociálny systém. Diskutéri pod článkami zvyknú písať, že mentálne kapacity Rómov sú obmedzené, že to majú v krvi. Keď vrcholila utečenecká kríza, silné predsudky som si všimla aj pri moslimoch. Z islamu sa robilo niečo strašidelné. Každý bol zrazu schopný vykladať Korán. Niektorí ľudia tvrdili, že moslimovia s nami budú v budúcnosti bojovať, že nás jedného dňa populačne prerastú a budú nám bojom vnucovať svoju vieru. Vo vzťahu k homosexuálom som sa zasa stretla s predsudkom, že ich treba liečiť, pretože homosexualita je psychická porucha.
Snažíš sa ľudí, ktorí majú predsudky, presviedčať?
Reagujem len v prípade, keď niekto tára, hovorí z cesty a je to niečo, s čím vnútorne nesúhlasím. Zvyčajne sa mi to stáva pri Rómoch a diskusia sa často končí slovami: ´Tebe sa to povie, keď si žiješ v Bratislave. Nevieš, ako to je. Keď chodíš do osád, iba predstierajú.´ No už sa mi stalo aj to, že diskusia sa končila slovami: ´Ja by som ich postrieľal!´ Až tam vedie to, že ľudia volia Kotlebu.
Spomínaš si, čo sa ti prehnalo hlavou, keď si prvýkrát navštívila osadu?
Ísť do osady bolo pre mňa fascinujúce. Bolo to dobrodružstvo. Mnoho ľudí mi povedalo, že si mám dať pozor, že ako žena by som nemala vôbec chodiť na také miesta. Ja som však nikdy nemala pocit ohrozenia. Keď som niekam išla, dohodla som sa so sociálnym pracovníkom, so starostom, skôr preto, že som nechcela ako cudzí človek spôsobiť v komunite stres. V osadách sa mi aj dnes stáva, že sa ma pýtajú, či som so sociálky. Deti bežia a kričia: ´Ide sociálka!´ Najskôr som ale chodila na miesta, kde boli Rómovia viac integrovaní do väčšinovej spoločnosti. Otcovia chodili na fušky, vybavenie domácnosti bolo podobné našim, aj keď chudobnejšie. Až po nejakom čase som sa dostala k takým osadám, kde boli chatrče, v ktorých sedelo päť malých detí. Takáto rodina si nevie pomôcť. Začala som sa pýtať, prečo s tým štát nič nerobí.
Rómske témy pokrývaš novinársky dlhodobo. Aké chyby robia médiá pri informovaní o Rómoch?
Uchyľovali sa napríklad k používaniu primitívneho, dehonestujúceho jazyka. Stávalo sa aj to, že pri rómskom respondentovi z osád neuvádzali jeho meno, bol skrátka zazdrojovaný ako "obyvateľ osady". V bulvári som v minulosti narazila aj na to, že vo vzťahu k Rómom používali termín osadníci alebo dokonca ploditelia. Televízie používali zľahčujúci jazyk a často zobrazovali výlučne niečo extrémne. Raz ma zarazil príspevok o tom, že Rómovia jedia psov. Na weboch som si zase všimla, že sa k článkom o Rómoch pridávali nevhodné fotografie. Stretla som sa aj s nevhodnými popiskami k fotke. Spomínam si na jeden príklad: na fotografii bol záber na kuchyňu v rómskej osade a pod fotkou napísané niečo v zmysle: ´Ťažko povedať, či je to varená polievka alebo riad na umytie.´
Zmenilo sa v médiách niečo za ten čas, čo sa venuješ rómskym témam?
Začalo sa to meniť. Novinári začali chápať súvislosti, viac vysvetľujú, v čom tkvie problém rómskej menšiny. Základom je terén, aj mne veľmi pomohol. Vždy je cenné prísť priamo do komunity. Avšak to, čo platí na Spiši, neplatí na Zemplíne. Veľakrát je rómska komunita ovplyvnená vývojom v regióne. Keď sa novinári začnú téme venovať, zistia napríklad to, že Rómovia nie sú len osady. Stále sa to však ťažko vysvetľuje publiku. Niekedy sa cítim ako v scifi filme, keď ľuďom vysvetľujem, že existujú aj vzdelaní Rómovia, ktorí napríklad pracujú pre európske inštitúcie a hovoria niekoľkými svetovými jazykmi. Nechcú mi to veriť.
Redakcie sú dnes poddimenzované. Mnohí novinári nemajú možnosť ísť do osady. Akú kompetenciu by mali mať tí, ktorí nemôžu ísť do terénu?
Vždy sa dá minimálne osloviť niekoho z terénu, sociálnych pracovníkov, predstaviteľov komunity. Aby to nebolo len o plytkej správe, treba tomu dať viac energie. V článku treba mať viac vysvetľujúcich elementov, prečo sa to stalo. Za každou témou niečo je. Poviem príklad: Rómov presťahovali z bodu A do bodu B, do novej bytovky. Tú však zničili. Nepovie sa však, že ich je v bode B omnoho viac ako v bode A.
Stanislava Harkotová je novinárka v Aktuality.sk, venuje sa sociálnym oblastiam, dlhodobo novinársky pokrýva rómske témy. Je vyučujúcou kurzu Globálne výzvy v projekte Svet medzi riadkami, ktorý realizuje nezisková organizácia Človek v ohrození v spolupráci s Hospodárskymi novinami.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.