Šéfovali ste Rekodifikačnej komisii pre nové civilné procesné právo, vidíte to teda veľmi zasvätene. Ako sa zžili sudcovia a zamestnanci súdov s novými procesnými pravidlami?
Ťažko to hodnotiť už po necelých dvoch rokoch účinnosti, na komplexné, analytické hodnotenie je to pomerne krátka doba. Napríklad mnohé veci, ktoré rozhodujú súdy už podľa nových pravidiel, musia stále prejsť procesom, keď sa dostanú až na Najvyšší súd, ako na najvyššiu súdnu autoritu, ktorá prijíma stanoviská vo forme judikátov. Skrátka niektoré veci treba ešte aplikačne doladiť, ale vcelku, myslím si, súdy aplikáciu nových procesných pravidiel zvládajú.

A o čom možno vyslovene povedať, že sa podľa vás rekodifikáciou podarilo?
To, že dnes máme moderný civilný súdny proces založený na rakúskom vzore. Od sporových vecí sa oddelili mimosporové a máme aj samostatný Správny súdny poriadok. Všetko je „upratané“ tak, ako by to malo byť. Ak sa však vrátim k otázke, či sa s novými procesnými kódexmi zžili sudcovia, tak tvrdím, že osvojenie nových kódexov si vyžaduje podľa mňa minimálne jednu generáciu, aby sa procesné postupy ustálili a osvedčili v praxi.

Jedným z cieľov rekodifikácie tiež bolo – povedané veľmi skrátene – odbremeniť súdy, zjednodušiť procesy, eliminovať prieťahy. Podarilo sa to hoci len čiastočne?
Rekodifikácia sa z môjho pohľadu primárne nerobila pre to, aby sa dosiahla len rýchlosť konania na súdoch a ich odbremenenie. To má byť sekundárny efekt. V prvom rade sme chceli dosiahnuť, aby sme boli kompatibilní s modernou Európou. A to sa podarilo. Na riešenie zložitej Táňa Rundesovásituácie slovenskej justície sú nevyhnutné ďalšie systémové opatr...