Už 20 rokov tu máme samosprávne kraje, ale nedávny prieskum agentúry Focus pre Transparency International ukázal, že meno svojho župana pozná len necelých 63 percent Slovákov. Je práca krajov dostatočne viditeľná?
Ak budeme vychádzať z posledného obdobia, tak je výrazne viditeľná. Očkovanie alebo zásobovanie ochrannými prostriedkami padlo práve na župy. Združenie samosprávnych krajov SK 8 je zároveň iniciátorom dokončenia reformy verejnej správy, lebo nedokončená reforma znamená mnohé negatívne skúsenosti pre občanov. Župani sú volení priamo, čiže mandát majú silný, ale kompetenčne skôr spravujú organizácie a nemajú priamo občiansku agendu. Tú prirodzene majú obce a mestá, časť si nechal štát a v mnohom ju napĺňajú okresné úrady. Sme teda menej vnímaný úrad, lebo robíme „back office“ stovkám organizácií a ten občania často nevidia. Navyše celý úrad sedí na jednom mieste a nemá kancelárie v regiónoch.

Z daného prieskumu vyplynulo, že vás pozná menej ako 55 percent ľudí Trnavského kraja, čo je druhý najhorší výsledok spomedzi predsedov vyšších územných celkov. Osem rokov ste pôsobili v parlamente, ste zakladateľom hnutia OĽaNO. Ako si vysvetľujete, že vás ľudia nepoznajú?
Je to menej o budovaní kultu osobnosti a skôr o doručovaní služby. Ale možno je to dobrý ukazovateľ toho, čo nás bude čakať nasledujúci rok v kampani, čiže zvyšovanie poznateľnosti. Navyše, vzorka je reprezentatívna, ale rozdiely medzi jednotlivými županmi sú veľmi malé, predpokladám, že sa to lámalo na jednotkách respondentov.

Paradoxom je, že najhoršie je na tom šéf Nitrianskeho kraja Milan Belica, ktorý tam predsedá už 20 rokov, no nepozná ho ani polovica ľudí.
Interpretujete to trocha sugestívne. Môžeme sa na to pozrieť aj tak, že ho pozná každý druhý človek. Napríklad v roku 2009 poznalo županov od 24,6 do 57,6 percenta obyvateľov, čo je všeobecne výrazný nárast v poznateľnosti. Skúste si pozrieť, ako poznajú ľudia poslancov Národnej rady, čo je vyššia funkcia ako župan.