Už 20 rokov tu máme samosprávne kraje, ale nedávny prieskum agentúry Focus pre Transparency International ukázal, že meno svojho župana pozná len necelých 63 percent Slovákov. Je práca krajov dostatočne viditeľná?
Ak budeme vychádzať z posledného obdobia, tak je výrazne viditeľná. Očkovanie alebo zásobovanie ochrannými prostriedkami padlo práve na župy. Združenie samosprávnych krajov SK 8 je zároveň iniciátorom dokončenia reformy verejnej správy, lebo nedokončená reforma znamená mnohé negatívne skúsenosti pre občanov. Župani sú volení priamo, čiže mandát majú silný, ale kompetenčne skôr spravujú organizácie a nemajú priamo občiansku agendu. Tú prirodzene majú obce a mestá, časť si nechal štát a v mnohom ju napĺňajú okresné úrady. Sme teda menej vnímaný úrad, lebo robíme „back office“ stovkám organizácií a ten občania často nevidia. Navyše celý úrad sedí na jednom mieste a nemá kancelárie v regiónoch.

Z daného prieskumu vyplynulo, že vás pozná menej ako 55 percent ľudí Trnavského kraja, čo je druhý najhorší výsledok spomedzi predsedov vyšších územných celkov. Osem rokov ste pôsobili v parlamente, ste zakladateľom hnutia OĽaNO. Ako si vysvetľujete, že vás ľudia nepoznajú?
Je to menej o budovaní kultu osobnosti a skôr o doručovaní služby. Ale možno je to dobrý ukazovateľ toho, čo nás bude čakať nasledujúci rok v kampani, čiže zvyšovanie poznateľnosti. Navyše, vzorka je reprezentatívna, ale rozdiely medzi jednotlivými županmi sú veľmi malé, predpokladám, že sa to lámalo na jednotkách respondentov.

Paradoxom je, že najhoršie je na tom šéf Nitrianskeho kraja Milan Belica, ktorý tam predsedá už 20 rokov, no nepozná ho ani polovica ľudí.
Interpretujete to trocha sugestívne. Môžeme sa na to pozrieť aj tak, že ho pozná každý druhý človek. Napríklad v roku 2009 poznalo županov od 24,6 do 57,6 percenta obyvateľov, čo je všeobecne výrazný nárast v poznateľnosti. Skúste si pozrieť, ako poznajú ľudia poslancov Národnej rady, čo je vyššia funkcia ako župan.

Tých je však 150 a ľudia nevolili všetkých z nich.
Ak by ste sa však pýtali ľudí, či poznajú poslancov, ktorí sú z ich regiónu, bolo by to oveľa nižšie číslo. Možno to hovorí, že sa treba pozrieť, ako boli vytvorené volebné systémy.

Na pána Belicu som sa však pýtala preto, že práve Nitriansky a Trnavský kraj sa kreovali dosť zvláštne aj s vzhľadom na maďarské obyvateľstvo. Vidíte tam určitý súvis?
Interpretácií môže byť viacero. Historická veľká „Nitrianska župa“ nevygenerovala takzvanú regionálnu identitu, čiže nie je. Predpokladám, že napríklad Dolnokubínčan v sebe cíti identitu Oravca, ale napríklad Trnavčan je Trnavčan, nie člen prešporskej župy, Skaličan hrdý Skaličan, nie hrdý obyvateľ nitrianskej župy. Takže nevieme presne odčítať regionálnu identitu.

Nuž a súčasné kraje boli umelo rozdelené, aby nebolo niekde veľa maďarského obyvateľstva. Zároveň si myslím, že dnes by nemala byť primárna otázka, koľko je krajov. Skôr ako rozhodovať o novom nakrájaní Slovenska by sme mali prevetrať kompetencie a povedať si, čo má robiť obec, čo kraj a čo štát. Táto téma občas vystrelí, zväčša v predvolebných časoch, ale je veľmi zložitá a nenesie veľkú mediálnu pozornosť. Reforma verejnej správy je pritom jedna z najdôležitejších.

Nepočuť o nej však ani u vrchných predstaviteľov štátu. Ako by potom mohla rezonovať, ak ju neriešia?

Debatu otvárame 3,5 roka. Ja som štyri roky župan, zažil som štyroch premiérov a za vlády každého z nich sme sa s tým snažili niečo urobiť. Nateraz sú pokusy skôr akademickou debatou. Máme dosť štúdií, vízií a projektov, ale potrebuje to silné politické rozhodnutie. Nateraz platí, že sme ako kraje kompetenčne a finančne poddimenzovaní. Máme len jeden zdroj financií, a to podielovú daň z príjmu fyzických osôb a nevieme ani určovať jej sadzbu. Povinností máme pritom viac ako kompetencií.

Dvaja z tých premiérov sú z OĽaNO a aj minister vnútra je z OĽaNO, čiže z hnutia, ktorého ste členom a spoluzakladateľom. Ako je možné, že sa vám to nedarí presadiť, ak na to tlačíte?
To je podpásová otázka. Ale za mňa ako iniciátora myšlienky reformy verejnej správy pri nástupe novej vlády bola vyvinutá najväčšia možná aktivita. Do programového vyhlásenia vlády sa dostal záväzok reformy verejnej správy. Žiadali sme aj určenie styčného dôstojníka, za ktorého bol vymenovaný hneď po zrode vlády podpredseda Štefan Holý. Ten mal túto ...