Za 5,7 hektára pozemkov skonfiškovaných za bývalého režimu v Levoči priznal Slovenský pozemkový fond (SPF) reštituentom náhradné pozemky v objeme 200 hektárov. Časť z náhradnej pôdy sa pritom nachádza vo Vysokých Tatrách, napríklad v obci Vrbové neďaleko minerálneho prameňa, či na trase budúcej rýchlostnej cesty z Kežmarku do Popradu.
Na takýto prípad upozornila na stredajšej tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS). Väčšinu z týchto zmlúv podľa nej podpisovala súčasná ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) ešte ako šéfka SPF, posledné dve zmluvy podpísal v roku 2017 jej nástupca na tomto poste.
"Už sa pri ministerke Matečnej prestaňme rozprávať o vyvodení politickej zodpovednosti, začnime hovoriť o vyvodení trestnoprávnej zodpovednosti," vyhlásila opozičný poslankyňa. Celý tento príbeh má SaS podľa jej slov zdokumentovaný a v priebehu budúceho týždňa ho chce spolu s trestným oznámením odovzdať na generálnu prokuratúru.
Nechceli peniaze, požiadali o náhradnú pôdu
Ďuriš Nicholsonová opísala celý sled udalostí týkajúcich sa tejto reštitúcie. V roku 2004 bol podľa jej slov priznaný súrodencom Kahancovým reštitučný nárok za ich skonfiškované pozemky, záhradu v Levoči v objeme 5,7 hektára. Keďže za tieto pozemky nechceli peniaze, požiadali SPF o náhradnú pôdu.
"Skonfiškované pozemky súrodencov boli v roku 2005 ocenené znaleckým posudkom podľa cenového predpisu z roku 1990, kde za jeden meter štvorcový záhrad prislúchala suma 100 korún československých,“ vyčíslila poslankyňa. Spolu teda predstavovala hodnota pozemkov približne 190.000 eur.
Znalec však podľa SaS aj náhradné pozemky, ktoré boli reštituentom priznávané v rokoch 2015, 2016 a 2017 oceňoval podľa predpisu z roku 1990. Reštituentom tak bolo priznaných za 5,7 hektára záhrad 200 hektárov náhradnej pôdy. V okrese Levoča im dal SPF okolo 22 hektárov pôdy. Zvyšné hektáre našiel pozemkový fond podľa liberálov aj vo Vysokých Tatrách.
Náhradné pozemky v lukratívnych lokalitách
Napríklad 33 hektárov sa podľa SaS nachádza v obci Vrbov. "Obec Vrbov je dnes veľmi lukratívnou obcou, pretože sa v nej nachádza jeden z najcennejších minerálnych prameňov v celej Európe. Je tam postavený veľký termálny komplex s asi desiatimi bazénmi. A čuduj sa svete, týchto 33 hektárov sa nachádza v blízkosti," opísala Ďuriš Nicholsonová. Ďalšie náhradné pozemky sú podľa nej aj v katastrálnom území Veľká Lomnica. Cez tieto pozemky je podľa poslankyne naplánovaná rýchlostná cesta, úsek medzi Kežmarkom a Popradom.
Upozornila, že zákon okrem iného upravuje, akým spôsobom sa môžu vydávať náhradné pozemky. Napríklad mali by byť v tom istom katastrálnom území ako skonfiškované pozemky. Ak tam nie sú k dispozícii, tak vo vedľajšom katastrálnom území, prípadne v tom istom okrese. V tomto prípade boli ale náhradné pozemky priznané v okrese Kežmarok. Podľa SaS pritom SPF v tom čase disponoval dostatočným objemom pozemkov aj v okrese Levoča.
Zároveň zákon podľa liberálov nedovoľuje priznať ako náhradné pozemky také, na ktorých má byť stavba vo verejnom záujme. A tou rýchlostná cesta je. Ďuriš Nicholsonová okrem toho odhadla, že súčasná hodnota pridelených náhradných pozemkov môže dosiahnuť aj 60 miliónov eur.
V prípade týchto reštitúcií zastupoval podľa SaS súrodencov Kahancových vo vzťahu k SPF Ladislav Zoričák, ktorého na to splnomocnili. Po podpísaní poslednej reštitučnej zmluvy vstúpili súrodenci do popradskej spoločnosti Investičný útvar, kde neostali ani celé dva mesiace. Vložili však do nej ako nepeňažný vklad celú náhradnú pôdu v objeme 200 hektárov.
V súčasnosti tak podľa poslankyne vlastní túto cennú pôdu súkromná spoločnosť. V spoločnosti figuruje trojica popradských podnikateľov Pavol Ofšonka, Alfonz Lukačin a Alexander Zápotocký. Z verejných zdrojov podľa SaS vyplýva, že dvaja z týchto podnikateľov sú aj v spoločnosti Cassovia Invest, ktorá bola v minulosti spájaná s prípadom Tatravagónky Poprad.