"Pozvali sme 358 ľudí, prišlo 199, uspeli len piati," potvrdil pre HN predseda Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai. Skúška mala päť vyraďovacích kôl. Hneď v prvom, ktoré bolo zamerané na odborné znalosti, viac ako polovica úradníkov vypadla. Cez jazykový test prešlo 69 testovaných. Aj z nich však napokon prešiel cez psychotesty, hodnotiace centrum a pohovor s členmi nominačnej komisie, len zlomok.
Kde je problém?
Boli nároky postavené nereálne vysoko alebo ľudia v štátnej správe nedosahujú požadované kvality? "Prikláňam sa k druhej alternatíve," priznal šéf štátnych úradníkov. Skúška má svojou náročnosťou zabezpečiť, aby v nominovanej štátnej službe boli len tí najschopnejší. Jadro štátnej služby má tvoriť desať percent približne zo 7 500 štátnych zamestnancov na ministerstvách a ďalších ústredných orgánoch štátnej správy. Celkovo pracuje v štátnej správe 41 639 ľudí. Plai pripúšťa aj rozdiely medzi štátnymi úradníkmi na jednotlivých ministerstvách.
Problém aj v množstve
Problémom štátnych úradníkov nie je len kvalita, ale aj ich množstvo. Na prezamestnanosť vo verejnom sektore (vrátane ústredných orgánov štátnej správy) pred časom upozornil minister financií Ivan Mikloš. Na ministerstvách podľa neho dosahuje až 40 percent. Ministerstvá tvrdia, že by chceli fungovať efektívnejšie a lacnejšie. Ako prví absolvovali personálny audit na ministerstve financií. Vďaka auditu za necelých 19 miliónov korún prepustili 250 z 849 zamestnancov, zostávajúcim zvýšili priemernú mzdu. "Zníženie počtu pracovníkov súčasne znamená úsporu približne 15 miliónov Sk ročne," informoval hovorca MF SR Peter Papanek. Financi očakávali záujem aj ďalších rezortov, nasledujú ich len dve ministerstvá.
Už o mesiac by mal byť známy výsledok auditu za 8,1 milióna korún aj na ministerstve obrany. Martin Kovalík z tlačového odboru o prezamestnanosti nechcel hovoriť "Rezort je v špecifickej situácii, keďže už prebieha reforma ozbrojených síl, kde dochádza k redukcii počtu zamestnancov." Na ministerstve vnútra investovali do auditu 31,5 milióna Sk. Očakávajú, že im umožní znížiť počet zamestnancov v oblasti ekonomiky približne o sto. "Predstavuje to ročnú úsporu 10 miliónov korún, ktoré použijeme na posilnenie najmä výkonných zložiek polície," informoval hovorca rezortu Boris Ažaltovič.
Ako to vyzerá inde
V Česku zákon o definitíve pre úradníkov (tzv. služobný zákon) opakovane odložili. Schválenie zákona, ktorý by mal zásadným spôsobom zmeniť život 80 tisícom úradníkov, česká vláda odložila s argumentom, že potrebuje šetriť kvôli reforme verejných financií. Len ročný odklad schválenia zákona mal štátnej kase zabezpečiť osem miliárd korún. Podobná situácia je aj v Maďarsku, kde zatiaľ so zavedením definitívy pre štátnych úradníkov nepočítajú. V Poľsku je v nominovanej štátnej službe asi tisíc štátnych zamestnancov.
Typy štátnej služby:
Stála štátna služba - bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu
Nominovaná štátna služba - nadväzuje na stálu štátnu službu. Podmienkou je úspešné vykonanie nominačnej skúšky
Dočasná štátna služba - štátnu službu vykonáva na určitý čas odborník, ktorý
je na plnenie úloh, napr. pre člena vlády, prezidenta, predsedu alebo podpredsedu NR SR
Absolvovať nominačnú skúšku môže štátny zamestnanec, ktorý:
1. je najmenej dva roky v stálej štátnej službe
2. má vysokoškolské vzdelanie,
3. ovláda anglický jazyk, francúzsky jazyk alebo nemecký jazyk,
4. v posledných dvoch hodnotených obdobiach dosiahol pri služobnom hodnotení najvyššie bodové hodnoty (vykazuje mimoriadne výsledky, prípadne vyšší stupeň požadovaných výsledkov)
5. spĺňa mimoriadne osobnostné predpoklady (napr. analytické, koncepčné, strategické myslenie, vyrovnaná a harmonická osobnosť, schopnosť pracovať pod tlakom)