Spoluzakladateľ a majiteľ vydavateľstva Taktik Miroslav Tokarčík, v rozhovore pre HN tvrdí, že verejné obstarávanie na školské učebnice je zastarané. Vydavateľstvo, ktoré funguje 11 rokov, je úspešnejšie v Česku. Na Slovensku ich učebnice verejné súťaže nevyhrávajú. Zamestnávajú asi 60 zamestnancov a ročne predajú viac ako milión publikácii. Svoje aktivity rozšírili aj do Poľska.

​Na Slovensku nemáme otvorený trh s učebnicami. Ako je to v Česku, kde pôsobíte?
V celej Európe okrem Slovenska, Malty, Cypru a Grécka, funguje otvorený učebnicový trh, čiže sloboda výberu učebných materiálov podľa zamerania a preferencií školy. Iba v týchto štyroch krajinách sa učebnice získavajú cez verejné obstarávanie, čo je pomerne zastaraný a neefektívny spôsob obstarávania. V Českej republike je trh decentralizovaný, čiže autor môže predložiť učebnicu na schválenie ministerstvu kedykoľvek, ministerstvo si nechá vypracovať dva odborné posudky a na ich základe rozhodne, či udelí učebnici schvaľovaciu doložku, teda doklad, ktorý umožňuje jej použitie v školách na základe štátneho príspevku bezplatne. Funguje tam teda zdravá konkurencia.

Na Slovensku máme problém s tým, že na školách nie je dosť učebníc a žiakom chýbajú. Je takýto problém v Česku?
Práve vďaka otvorenému učebnicovému trhu takéto situácie nenastávajú. Školy sa síce sťažujú na výšku normatívu, teda prideleného štátneho príspevku na žiaka, s ktorým hospodária pri výbere učebníc, ale u nás učebnice chýbajú doslova fyzicky. Dostávajú sa do škôl aj s niekoľkomesačným omeškaním.

Na začiatku školského roka chýbalo na slovenských základných školách asi milión kusov učebníc. Spôsobil to proces obstarávania?
Verejné obstarávania sú skutočne zdĺhavým, niekoľkostupňovým procesom. Začínajú vypísaním súťaže návrhov, v rámci ktorej môžeme predložiť na posúdenie svoj návrh učebnice, ale v istom časovom limite. Návrhy hodnotí komisia zostavená ministerstvom školstva. Nasleduje výber najvhodnejšieho návrhu, séria rokovacích konaní, proces udelenia schvaľovacej doložky a samostatné verejné obstarávanie na distribútora učebníc do všetkých škôl na Slovensku z jedného skladu. Je to zdĺhavý a náročný proces a samozrejme, že nastávajú problémy s doručením učebníc načas.

Aký dlhý čas máte na to, aby ste návrh predložili?
Minulý rok pri súťaži o Prírodovedu a Vlastivedu to bolo presne 40 dní. Je nereálne, aby ste za tak krátky čas dali dokopy konkurencieschopný návrh, ktorý by prešiel cez komisiu.

Koľko teda trvá učebnicu vytvoriť?
Ak všetko ide hladko, tak rok.

Prečo myslíte, že u nás stále ostáva tento spôsob zabezpečovania učebníc?
Ministerstvo školstva by určite argumentovalo tým, že ide o finančne výhodný model. Teda, že sa oplatí nakupovať učebnice vo veľkom, čo tlačí jednotkovú cenu za učebnice dole. Avšak otvorením trhu podobne ako v Českej republike by sme mohli finančnú rezervu získať napríklad distribúciou učebníc do škôl na náklady vydavateľa, nehovoriac o tom, že by sa otvorením trhu výrazne ušetrili náklady na verejné obstarávania.

Prečo je dôležité mať pri učebniciach na výber?
Každá škola je iná a aj zastúpenie žiakov v nej je iné. Určite nám nestačí jedna učebnica na každý predmet pre všetkých žiakov. Momentálne rozhoduje o učebniciach sedemčlenná komisia, no ako môže malá skupina ľudí vybrať učebnicu, ktorá bude vyhovovať 2200 školám na Slovensku? Ministerstvo nemôže argumentovať, že toto je ekonomicky efektívnejšie. Nakupujeme učebnice, ktoré školy často nechcú, skončia v skladoch a rodičia zaplatia z vlastného vrecka také, z ktorých chcú, aby sa ich deti učili.

Ministerstvo okrem schvaľovacej doložky dáva aj odporúčaciu.
Odporúčacia doložka dáva učebnici len akýsi kredit, doklad o súlade so Štátnym vzdelávacím programom, neviaže sa na ňu finančná kompenzácia od štátu.

Nepodceňuje sa tým teda názor učiteľa, ktorý by o učebnici mohol rozhodovať?
A veľmi výrazne. Veď on najlepšie pozná svojich žiakov, vie, čo potrebujú. Tomu by vedel prispôsobiť aj výber učebnice. Mohol by pre nich vyberať aj materiály, ktoré považuje za najkvalitnejšie. Ale na Slovensku má bezvýhradný odbyt zabezpečené víťazné vydavateľstvo na päť rokov, často sa to predĺži na desať. V Česku sa vydavateľstvá predbiehajú a ťažia z toho školy. Vydavatelia kvôli konkurencii musia pracovať i s cenou, neustále sa rozvíjať, pridávať benefity a podobne. Napríklad aj my ponúkame v rámci Česka softvér na interaktívne tabule zdarma.

A majú školy o takéto učebnice, ktoré si musia samy zaplatiť, záujem?
Ale áno, ak sú rodičia ochotní a schopní učebnicu zaplatiť. Nutnosť platiť za kvalitu však treba eliminovať. Dnes už však vieme, že sa tento systém nezmení. Nová reforma o otvorenom trhu neuvažuje aj napriek tomu, že v Učiacom sa Slovensku sa písalo o tom, že trh je potrebné otvoriť. Inštitút vzdelávacej politiky rovnako upozorňoval na potrebu otvorenia trhu v analytickom dokumente Zviazané učebnice. V štatistike OECD sme skončili na úrovni Kostariky a Peru v súvislosti s hodnotením spokojnosti riaditeľov škôl s učebnicami. Napríklad my sme na Slovensku nevyhrali ani jedno verejné obstarávanie. Slovenskí učitelia by chceli mať  rovnako ako českí možnosť vyberať si učebnice. Momentálne sú však odkázaní na nahrádzanie chýbajúcich učebníc vlastnoručne vyrobenými materiálmi.

Začiatky vášho vydavateľstva by sme dnes nazvali startupom. Prečo vás zaujala práve táto oblasť?
Boli sme pätica kamarátov, ktorá mala veľmi kladný vzťah k matematike. Pretavili sme ho do organizácie korešpondenčného matematického seminára pre základné školy a v roku 2008 sme využili príležitosť, ktorú nám “poskytol” vtedajší minister školstva Mikolaj (Ján Mikolaj, poz. red.) Do platnosti vstúpila nová školská reforma a zmena Štátneho vzdelávacieho programu, ktorá priniesla priepastnú absenciu učebníc v súlade s novým programom. To bol impulz, ktorý sme využili. Na kolene sme napísali prvú učebnicu matematiky a bezplatne ju rozoslali do škôl. Z 50-tisíc piatakov v tom ročníku ju nakoniec používalo takmer 19-tisíc.