Nedôveru ľudí vo fungovanie štátu využívajú rôzne populistické, neraz až extrémistické strany, ktoré vedia nespokojnosť ľudí vhodne mobilizovať vo svoj prospech, hovorí sociologička Oľga Gyárfášová.
Keď pred vyše rokom výskumníčka a sociologička Oľga Gyárfášová spolu s kolegami skúmala, ako sú Slováci spokojní s demokraciou na Slovensku, dostali viac ako dve tretiny negatívnych odpovedí*. Za vyše roka sa však toho veľa zmenilo. Vražda dvoch mladých ľudí a odhalenie mnohých káuz zdvihli vlny protestov. Gyárfášová porozprávala, ako udalosti posledných mesiacov ovplyvnili pohľad Slovákov na demokraciu.
Podľa vlaňajšieho sociologického prieskumu, na ktorom ste pracovali, je s fungovaním demokracie na Slovensku nespokojných 68 percent Slovákov. Očakávate, že sa toto percento po uplynulom veľmi problémovom období ešte zvýši ?
Očakávam, že áno, i keď už aj 68 percent je veľmi vysoké číslo. Treba si však uvedomiť, aké dôsledky má takáto nespokojnosť. Zvyšuje tzv. vertikálnu nedôveru, teda nedôveru k štátnym inštitúciám, čo zase demotivuje ľudí sa nejakým spôsobom podieľať na správe vecí verejných alebo sa minimálne o ne zaujímať. Treba tiež zdôrazniť, že nespokojnosť s tým ako demokracia funguje u drvivej väčšiny ľudí nevedie k spochybňovaniu demokracie ako normatívneho ideálu. Nespojnosť súvisí najmä so spôsobom vládnutia, fungovania – všeobecne povedané – štátu.
Spokojnosť s demokraciou na Slovensku v posledných rokoch klesá, keďže v roku 2010 bolo nespokojných s fungovaním demokracie 59 percent ľudí. Čím je tento trend spôsobený ? Týka sa to len Slovenska, alebo nie je takýto smer ojedinelý ani vo svete?
U nás je viac spôsobený rastúcou politickou nespokojnosťou. Podľa výskumu Inštitútu pre verejné otázky z minulého roka je priemerná nespokojnosť s politickou situáciou dokonca o niečo vyššia ako s ekonomickou, väčšinou to býva naopak. Áno, v mnohom ide o všeobecnejší trend, súvisí s odtrhnutím politickej triedy od reálnych problémov občanov, politici, nielen na Slovensku, stále viac žijú v akejsi slonovinovej veži, kam hlas bežných ľudí nedoľahne. Túto priepasť potom zase využívajú rôzne populistické a antiestablišmentové, neraz až extrémistické strany, ktoré vedia nespokojnosť ľudí vhodne mobilizovať vo svoj prospech. To vidíme takmer vo všetkých demokraciách naprieč Európou.
S demokraciou na Slovensku sú podľa už menovaného výskumu spokojní najmä starší obyvatelia. Prečo si mladší myslia, že je demokracia nedostatočná? Súvisí to s určitou nerozvážnosťou a nedostatkom skúseností ?
Staršia možno viac porovnáva súčasnosť s dobou neslobody, mladí chcú viac, pre nich také, že veď ´teraz je na Slovensku historicky najlepšie, lepšie ako kedykoľvek doteraz´ vôbec neplatí. Mám pocit, že vychádzame zo zlej premisy. Pocit aktuálnej nespokojnosti nevyplýva z porovnania súčasnosti s minulosťou. Ľudia sa jednak aktuálne v čase porovnávajú s inými, existuje niečo ako tzv. relatívna sociálna deprivácia, čiže iní majú viac a vždy sa nájdu takí, ktorí majú viac. Navyše, najmä mladí hodnotia svoje šance do budúcnosti, predstavy o svojich životných príležitostiach, a opäť – netýka sa to výlučne sociálnych otázok a materiálneho postavenia. Predstava o kvalite života a teda aj krajine, kde ho chcem prežiť, má omnoho viac dimenzií.
V poslednom čase sa veľmi často rozoberajú zlé vzťahy medzi politikmi a novinármi. Je aj tento negatívny vzťah príčinou straty viery v demokraciu na Slovensku ?
Určite áno, veď médiá predstavujú akýsi sprostredkujúci medzičlánok medzi politikmi a občanmi.
Akým spôsobom by bolo možné zastaviť negativizmus v spojení s demokraciou? Skoršie výskumy ukázali, že dlhodobá nespokojnosť s kvalitou vládnutia vedie k väčšiemu politickému odcudzeniu a občianskej bezmocnosti. Tento negativizmus by bolo možné zastaviť neskorumpovaným spravodlivým vládnutím.
* S fungovaním demokracie bolo v roku 2017 na Slovensku nespokojných 68 percent ľudí. Naopak pozitívne ju hodnotilo iba 29 percent ľudí. Vyplýva to z prieskumu CSES a ISSP Slovensko. Dáta zberala agentúra TNS Slovakia na reprezentatívnej vzorke dospelej populácie 1 150 respondentov od 13. októbra do 28. novembra 2016. Tieto, ale aj iné výsledky tohto rozsiahleho výskumu si môžete pozrieť prostredníctvom odkazu na publikáciu sociologičky Oľgy Gyárfášovej.