Odporúčania politických strán, koho voliť, ešte nemusia znamenať automatickú podporu pre určených kandidátov. Tvrdia to viacerí politickí analytici. No aj napriek tomu môžu v niektorých prípadoch zavážiť. Sociológ Pavol Marchevský predpokladá, že sa tak môže stať najmä v krajoch, kde bol rozdiel medzi prvým a druhým kandidátom minimálny. Dôležitú úlohu môžu v takejto situácii zohrať najmä strany, ktoré majú disciplinovaných voličov.
Mocenské záujmy odradia
Politológ Grigorij Mesežnikov prízvukuje, že politické odporúčania môžu zavážiť najmä v situáciách, ak strany vyzvú na podporu ideovo blízkeho kandidáta. "Ak odporúčania vychádzajú z čisto mocenských záujmov, ich efektivita bude nižšia." Takéto účelové zoskupenia sa objavili vo viacerých krajoch. Napríklad v Žiline podporuje pravicová koalícia Jozefa Tarčáka (ĽS-HZDS, PSNS a ZSNS). Jeho protikandidát Juraj Blanár (Smer-SD, SNS, HZD, ANO) aj preto dúfa, že "druhé kolo bude skôr o osobnostiach a programoch, ako o straníckych odporúčaniach."
Osamotený Greššo
V nitrianskom regióne sa väčšina strán rozhodla podporiť víťaza prvého kola volieb a súčasného župana Milana Belicu. Jeho súper Ján Greššo, za ktorým stojí len SDKÚ a DS, aj napriek tomu verí v podporu voličov iných strán. "Viem, že v prvom kole ma volili aj voliči KDH, ktoré teraz podporuje Belicu." Potom, čo z druhého kola odstúpil kandidát SMK László Szigeti, vedenie strany nedalo odporúčanie svojim voličom, za koho majú hlasovať. V prípade voličov maďarskej národnosti Marchevský očakáva nižšiu účasť priaznivcov SMK v druhom kole volieb. Ako príklad uvádza podporu maďarskej koalície Františkovi Mikloškovi v posledných prezidentských voľbách, ktorá nemala na reálne výsledky v južných regiónoch Slovenska výraznejší vplyv.
Ešte menej voličov?
Včera skončená kampaň bola podľa odborníkov ešte menej viditeľná, ako pred prvým kolom volieb. Aj z tohto dôvodu Marchevský predpokladá ďalší pokles voličskej účasti. "Pravdepodobne bude na úrovni 14 až 15 percent." Môže teda ešte niečo voličov zmobilizovať? Podľa Mesežnikova by sa tak mohlo stať, len ak by sa tesne pred voľbami objavili diskreditujúce skutočnosti o niektorom z kandidátov. Predvolebnú agitáciu takto "okorenil" kandidát a súčasný bratislavský župan Ľubo Roman. Na billboardoch zaútočil na svojho protikandidáta Vladimíra Bajana a varoval pred nástupom ľavice v regióne. "Zrejme vychádzal z toho, že inklinácia bratislavských voličov k pravici je natoľko silná, že to ešte môže zapôsobiť," hovorí Mesežnikov. No podľa neho argumentácia Romana nie je celkom namieste, keďže pravica v regionálnom parlamente už získala väčšinu.

Predvolebné prestrelky:
- Ľubo Roman verzus Vladimír Bajan: Roman sa napríklad voličov na billboardoch pýtal, či chcú "v modrej Bratislave červeného župana?"
- Jozef Klokner verzus Tibor Mikuš: V okresoch Galanta a Dunajská Streda sa objavili plagáty vyzývajúce na zastavenie mečiarizmu. Text zároveň oznamoval, že SMK bude voliť kandidáta KDH Kloknera. Mikuš to označil za diskreditačnú kampaň voči svojej osobe. Klokner mu odkázal, že je nervózny, lebo si uvedomuje blížiacu porážku.
- Ján Greššo verzus Milan Belica: V Nitrianskom kraji sa prelepovali plagáty súčasného župana Belicu textom "nevoľte extrémizmus a komunizmus". Greššo sa od tejto aktivity dištancoval.
- Milan Murgaš verzus Jozef Mikuš: Z istej firmy v Detve niekto rozposlal stovky e-mailov s obsahom diskreditujúcim Murgaša a, naopak, vychvaľujúcimi Mikuša. Pod textom je podpísaný Boris Kršňák, ktorý tiež kandidoval, neskôr sa však vzdal v prospech Mikuša. Samotný Mikuš sa od tejto aktivity dištancoval.
Zdroj: Médiá