Pripraviť takmer sedemtisíc slovenských učiteľov na lepšie zvládnutie odbornej časti maturitnej skúšky. Taký je cieľ projektu Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, ktorý má stáť približne 100 miliónov korún. "Financovaný bude z troch štvrtín z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu, zvyšok sa použije zo štátneho rozpočtu," tvrdí námestníčka riaditeľa inštitútu Gabriela Jakubová. Učitelia sa podľa nej potrebujú zdokonaliť pri tvorbe maturitných otázok, pri spracovaní hodnotenia žiakov, ale aj pri vystavení maturitnej dokumentácie.
Štart s problémami
Ako by mala vyzerať realizácia projektu v praxi? Inštitút plánuje koncom tohto týždňa rozbehnúť štyri typy kurzov, ktorých sa v rámci Bratislavského kraja zúčastní 60 učiteľov a štyria pracovníci metodických centier. Tí sa stanú lektormi a budú počas troch rokov vzdelávať učiteľov na celom Slovensku. "Začneme okamžite, dáme ponuku školám a tie si vyberú termíny," povedal pre HN riaditeľ metodicko-pedagogického centra v Bratislave Milan Zeman. Je presvedčený, že školenia pomôžu zabezpečiť, aby slovenskú maturitu čo najviac akceptovali členské štáty EÚ. Projekt má však už na samotnom začiatku isté problémy. Jeho autori rátajú aj s účasťou zástupcov bratislavského krajského školského úradu. "Kurzov sa zúčastním, ale neprichádza do úvahy, aby som ďalej školila ostatných učiteľov," varuje vopred odborná poradkyňa pre stredoškolské odborné vzdelávanie Oľga Canková a dodáva, že na úrade je na celú záležitosť sama.
Vyhodené peniaze?
Jakubová zdôraznila, že požiadavka na ďalšie vzdelávanie prišla od samotných učiteľov. "Určite by sme sa chceli zapojiť," avizuje zástupca riaditeľa pre praktické vyučovanie na SOU dopravnom v Košiciach Peter Vida. Škola sa totiž zameriava na automobilový priemysel. "Každý rok prichádzajú nové technológie a my musíme vedieť, ako ich učiť." Zdôraznil, že pripraviť maturity v takýchto podmienkach z hľadiska pedagogického aj praktického je problém. Riaditeľ SOU strojárskeho v bratislavskej Petržalke Zdenek Rada má na vec úplne opačný názor. "Učitelia by sa mali dodatočne vzdelávať v rámci svojej odbornosti, zvládnuť priebeh maturít sú schopní aj na základe predošlých skúseností." Projekt považuje za zbytočne vyhodené peniaze. "Radšej by sa malo investovať do zabezpečenia odborných predmetov, technológií či laboratórií." Riaditeľ SOU pôšt a telekomunikácií v Banskej Bystrici Ján Vlček tiež považuje projekt za zbytočný. "Keby sa inštitút radšej zaoberal problémom nedostatku učebníc. Odbornú literatúru si musia učitelia prácne hľadať."
Vzdelávanie = vyššie platy
Záujem učiteľov o vzdelávanie si autori projektu netrúfajú odhadnúť. "Kurzy nie sú povinné, žiadne sankcie nehrozia," hovorí Jakubová. Rozvoj pedagogických schopností by však podľa nej mal byť snahou každého učiteľa. "Bude už vecou vedenia školy, čo spraví s tými pedagógmi, ktorí na sebe odmietnu pracovať." Celoživotné vzdelávanie učiteľov podporujú aj školskí odborári. "Vzdelávanie na príslušnej fakulte nestačí," vysvetľuje šéf školských odborárov Ján Gašperan. Pedagógovia, ktorí sa ďalej vzdelávajú, by podľa neho mali byť aj patrične odmenení. "Kariérny rast by sa mal premietnuť do pevných zložiek platu." Hovorkyňa rezortu školstva Monika Murová avizuje, že na projekty inštitútu budú nadväzovať ďalšie kroky ministerstva. "Pripravovaná legislatíva počíta aj s kariérnym rastom učiteľov."
Pôžičky pre učiteľov
- pôžičkový fond pre učiteľov rozdelil tento rok pôžičky v hodnote takmer 280,8 mil.
- získalo ich viac ako 1 180 žiadateľov
- na účtoch majú peniaze už všetci žiadatelia z rokov 2002 a 2003
- učitelia, ktorí o pôžičku požiadali v roku 2004, by mali peniaze dostať v najbližšom čase
- pôžičkový fond odoslal na podpis žiadateľom 135 zmlúv
zdroj: HN