Najčastejší dôvod, prečo vás vyhľadávajú novinári, sú asi záležitosti na slovenskej politickej scéne. Málokto však vie, že sa už dlhší čas venujete aj dopravnej agende, a to v európskom meradle. Konkrétne ide o transeurópske koridory. Čo to znamená?

Funkcii koordinátorky pre transeurópske dopravné koridory sa venujem už piaty rok. Je to skôr politická agenda ako technická. Do funkcie ma v rámci viacstupňového výberu vybral Európsky parlament a Európska komisia. Som koordinátorka pre vyjednávanie možností čo najrýchlejšieho fyzického prepojenia členských krajín. Do hry vstupuje klimatická zmena a obrovský tlak na green deal. Ide o maximálne odbremenenie životného prostredia od emisií, ktoré produkuje najmä automobilová doprava. Najväčší znečisťovatelia z hľadiska prepravy sú však lietadlá a zaoceánske lode. Hneď za nimi je kamiónová a osobná.

Aký je teda cieľ Únie?

Zámer je čo najskôr zrušiť krátke letecké spojenia medzi európskymi metropolami a pasažierov presunúť z lietadiel na železnicu. To isté platí aj pri tovare, ktorý sa má premiestnť z kamiónov do vlakov. Tie sú totiž ekologicky vyhovujúce. Je tiež nevyhnutné rozmýšľať v koncepte prepojenia hlavných európskych prístavov. A tých máme veľa. Sme totiž polostrov. Musíme pripojiť zaoceánsku prepravu s vnútrozemím, a to k hlavným ťahom, ktoré by prepájali východ so západom a juh so severom Európy.

Na aké problémy pri práci narážate?

Existujú veľké technické úskalia, ktoré takémuto prepojeniu zabraňujú. Ide najmä o rozdielnu legislatívu v dotknutých krajinách, no sú to aj praktické veci ako stav samotných železníc vrátane ich parametrov, hrúbka koľajníc či rôzna dĺžka vlakov a druhy nástupíšť. Skrátka, obrovská masa súvisiacich problémov.

Často sa hlavne v rámci rezortu dopravy spomínajú koridory TEN-T. Môžete špecifikovať, čo všetko sa pod tým skrýva?

Je to transeurópska dopravná sieť, teda súbor železničných, cestných či vodných koridorov, ktoré si Únia vytýčila ako prioritu na lepšie prepojenie Európy. Odhadovaná investícia do nej má do roku 2030 predstavovať až 600 miliárd eur. Hovoríme o 115-tisíc kilometroch ciest a 125-tisíc kilometroch železníc. Z toho pritom 95 percent už existuje. Vo zvyšných piatich percentách je napríklad zahrnutá aj naša nedokončená diaľnica do Košíc. K tomu pridajte ešte 16-tisíc kilometrov riečnej dopravy, ktorá je napojená na celý systém transportu. Hovoríme o obrovských investíciách, o mobilite a o zvýšení HDP. Ak sa nám to podarí docieliť, má ísť o pravidelný nárast o 1,6 percenta ročne.

Prejdime k vašim konkrétnym kompetenciám v kontexte tohto kolosa. Čím sa presne zaoberáte?

Z dôvodu, že ako európsky ko...