Na celkové skvalitňovanie vzdelávacieho systému má zásadný vplyv aj kontinuálny profesijný rozvoj učiteľov a učiteliek. V pondelok to na tlačovej konferencii v Bratislave uviedol analytik projektu To dá rozum Jozef Miškolci.
Podľa údajov OECD sa v roku 2013 priemerne v rámci krajín OECD vzdelávalo až 71 percent vyučujúcich osem dní v roku. V prípade SR to bolo iba 39 percent, pričom rozsah vzdelávania bol sedem dní.
"Hoci z hľadiska počtu dní vzdelávania učiteľskej populácie sa na Slovensku blížime k priemeru OECD, z hľadiska podielu sme na tom zo všetkých krajín OECD najhoršie," povedal analytik. Zároveň skonštatoval, že približne 40 percent vyučujúcich na Slovensku sa nevzdeláva, resp. sa aktívne profesijne nerozvíja.
Z prieskumu To dá rozum vyplýva, že učiteľov motivuje sa vzdelávať prevažne vnútorný záujem o danú tému, prípadne potreba vyplývajúca z praxe. Takúto motiváciu uviedlo v priemere až 63,9 percenta respondentov.
Pre značnú časť učiteľskej populácie sú významné aj položky externej motivácie, a to napríklad zvýšenie platu (44,8 percenta), či potreba kreditov pre atestácie (25,7 percenta). To vedie podľa nich k uprednostňovaniu akreditovaných vzdelávacích aktivít pred neakreditovanými, a to aj napriek tomu, že tie neakreditované môžu byť kvalitnejšie.
To dá rozum identifikoval tri zásadné problémy súčasného systému profesijného rozvoja učiteľov. Prvým podľa Miškolciho je, že systém oceňuje cez získanie kreditov a príplatku ku mzde iba účasť na rôznych akreditovaných formách ďalšieho vzdelávania.
Žiadnym spôsobom už nesleduje to, či sa vďaka tomu aj zvýšila kvalita výučby na školách. Ďalším problematickým faktorom je aj favorizovanie akreditovaných foriem vzdelávania. Dôsledkom podľa Miškolciho je "vytesňovanie a nedoceňovanie neakreditovaných foriem vzdelávania, ktoré môžu byť viac individualizované potrebám školy."
Tretím problémom je podľa analytika systém kreditov. Keďže značný podiel učiteľskej populácie priznáva, že ich motivujú príplatky ku mzde, podľa výsledkov prieskumu To dá rozum externú motiváciu ďalej sa vzdelávať nemožno úplne ignorovať a podceňovať.
Podľa nich by to nemalo byť len na strane vstupov, teda absolvovania ďalšieho vzdelávania cez získanie kreditov a príplatku ku mzde. Malo by sa tak stať aj na strane výstupov, teda, či nastal transfer vedomostí do praxe.
Posudzovanie týchto výstupov by sa nemalo nerealizovať na celoštátnej úrovni, ale na úrovni samotnej školy. Miškolci uviedol, že To dá rozum navrhuje, aby sa systém kreditov a príplatkov za kredity prehodnotil, prípadne by sa malo od neho opustiť.
Projekt To dá rozum realizoval rozhovory v máji až septembri 2017 s rôznymi aktérmi v školstve. Zber kvantitatívnych dát prostredníctvo dotazníkov prebiehal v máji až júni tohto roku. Do prieskumu sa zapojilo 687 škôl a celkovo 5469 respondentov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
