Pred začiatkom vládnej krízy ste prišli s novou politickou stranou Nádej. Ako súčasná situácia ovplyvnila vaše plány?
-- Nepochybne každú politickú stranu zasiahli tieto zmeny. Skrátením volebného obdobia sa skrátila aj volebná kampaň, nehovoriac o určitých technických veciach ako registrácia a podobne. Nijako významne nás to však nevyrušilo. Strana Nádej nevzniká preto, aby na druhý deň zmenila pomery na politickej scéne. Politika je beh na dlhé trate. Ja som v politike aktívne už osem rokov a som presvedčený, že tu momentálne nepôsobí liberálna strana, ktorá by dominantne presadzovala hodnoty moderných úspešných ľudí. Nie je tu politická strana, ktorá by mala v členskej základni ľudí, ktorí v živote dokázali niečo nadštandardné, to znamená zamestnávali ľudí, vytvárali dane, proste boli mimoriadne úspešní. Takýto priestor tu je, ale dá sa vyplniť v priebehu dlhšieho obdobia. Naša predstava je, že sa budeme zapájať do politického a spoločenského života a máme ambíciu byť úspešní vo voľbách v roku 2010.

Kto by sa teda mohol objaviť na vašej kandidátke?
-- Nechceme nič lámať cez koleno. Dokonca prvá a základná etapa nebude o stanovovaní si pevných krajských a okresných štruktúr. To by sme museli začať od lídrov jednotlivých štruktúr a s tým máme zlé skúsenosti. Keď sa začína od lídrov, tí začínajú pozíciu v daných regiónoch zneužívať. Tým nehovorím, že nezačnem hľadať ľudí z regiónov, ale lídri nech sa z nich stanú v priebehu určitého času. Nikto nebude mať predurčenú mocenskú pozíciu, či už na úrovni okresu, kraja alebo dokonca predsedu strany.
Podľa toho, čo hovoríte, nie je isté, či vôbec pôjdete do volieb. Objavia sa nejaké nové tváre už teraz?
-- Bolo by nelogické nevyužiť väčší záujem o programy politických strán a o politikov ako takých už v tejto predvolebnej kampani. Hovoríme však, že tu nie sme na pol roka a ani prípadný neúspech nás neodradí.
Kandidátka nemusí stáť na členoch politickej strany. Nebudeme teda ľudí, ktorých oslovíme na kandidátku, nútiť, aby vstupovali do strany. Chceme, aby si na seba zobrali minimálny pocit zodpovednosti za to, že sa rozhodli vstúpiť do politiky, že sa rozhodli svoje skúsenosti ponúknuť nejakej strane a ovplyvňovať veci verejné, nielen svoje vlastné, ako doteraz. Chceme oslovovať ľudí zo súkromného sektora, z podnikateľských kruhov, lekárov, ktorí sú aktívni, ktorí už vo svojom živote dosiahli niečo, čo ich naplnilo a teraz chcú robiť niečo aj pre druhých. Vôbec nebudeme skladať kandidátku zo 150 kandidátov.
K liberálnemu obsahu sa teraz hlási aj SDKÚ. V čom je rozdiel medzi vami a SDKÚ?
-- Nechcem vytvárať konkurenciu SDKÚ. Kontinuita vládnutia spolu s SDKÚ je jednou z našich priorít. Myslím si však, že SDKÚ nevznikla ako liberálna strana. Aj tým, že vznikla s SDK, hlásia sa k nej skôr moderní voliči KDH. My vytvárame celý liberálny dom, v SDKÚ je snaha vytvoriť len liberálnu izbu. Myslím si, že politický priestor treba vyplniť plnohodnotne, čiže sociálny liberalizmus, ktorý ideme presadzovať, je aj o sociálnych hodnotách, ale najmä o hodnotách slobody jednotlivca, teda nie na úkor slobody iného jednotlivca.
Ak sa nedostanete do parlamentu, použijete prípadne tzv. Kaníkovu cestu...
-- Na prvý pohľad Kaníkova cesta bola len o Kaníkovi, lebo aj vy ste ju tak nazvali. Tu je zrejmé, že my to nestaviame na Malchárkovi ani na Tóthovi či doktorke Novotnej. Vytvárame rovnocennú sieťovú štruktúru, čiže nestaviame od začiatku hierarchickú štruktúru. Neviem si dosť dobre predstaviť na našu stranu aplikovať túto tzv. Kaníkovu cestu. Má to svoju logiku, nekritizujem to, ale tu náš priestor až tak nevidím.
Časom sa môže stať, že vás projekt "prerastie". Stalo sa to už nejednému zakladateľovi strany. Rátate s takouto možnosťou?
-- Ja sa, naopak, na to teším. Ak naozaj prídu charizmaticky schopní ľudia, ktorí budú mať tú charakteristiku, o ktorej som povedal a budú to vedieť robiť lepšie, moja úloha bude splnená. V dobrom zmysle slova sa pobijem s konkurenciou, ale len do tej miery, aby to bolo produktívne pre život strany.
Nádej je vaša už tretia strana. Bude posledná?
-- Netreba sa na to pozerať len cez čistú matematiku. Strana občianskeho porozumenia vznikla na popularite vtedy najpopulárnejšieho politika Rudolfa Schustera na to, aby doplnila modrú koalíciu a porazila mečiarizmus. Vtedy to takto bolo nastavené.
Politiku som začal robiť profesionálne, venoval som sa tomu na sto percent, chytilo ma to. Potom som už spoluzakladal stranu ANO a nepochybne som bol jeden z jej lídrov. Aj som v tej strane zanechal veľa zo seba. ANO padla, ale ja som zmenky nepodpisoval.
Moje pôsobenie v politike stále považujem za zmysluplné. Stále si myslím, že na princípoch, ktoré chce presadzovať Nádej, tu nefunguje žiadna politická strana.
Vzhľadom na to, že hovoríte o liberálnych hodnotách, nie je celkom jasný jeden z vašich posledných krokov. V TA3 ste povedali, že ste pripravený na vláde hlasovať za zmluvu o výhrade vo svedomí.
-- Nie je to pravda. Bol to komentár redaktorky, ktorá to vydedukovala z rozhovoru. Ja nepovedal som nič iné len to, že nevidím dôvod, prečo by zmluva o výhrade svedomia nemala byť diskutovaná na vláde. Nikdy som však nepovedal, že by som bol s touto zmluvou vnútorne vyrovnaný.