Ministerstvo zahraničia čelilo kybernetickému útoku, počas ktorého sa hackeri mohli dostať k súborom uloženým na serveroch ministerstva. O tom, čo hackeri vlastne chceli sme sa rozprávali s odborníkom na kybernetickú bezpečnosť Igorom Šenkarčinom. 

Ten hovorí, že zámerom útoku na ministerstvo mohlo byť kompromitovať slovenskú vládu alebo Slovensko ako také. 

​"Otázka už nie je, či sa útok stane, ale kedy sa stane," priznáva odborník s tým, že takéto útoky sú dnes už bežné. O tom, či k podobným útokom prišlo aj v minulosti je podľa neho ťažké hodnotiť, keďže sa o podobných problémoch nezvykne hovoriť.

"Každá komunikácia na tému bezpečnosť je ťažká," vysvetľuje a dodáva, že pri takýchto témach sa nemôžu hovoriť detaily a je teda náročné určiť, čo môže verejnosť vedieť. To, že vláda dnes o útoku informovala, môže byť súčasťou komunikačnej stratégie. 

Šenkarčin hovorí, že na základe informácií, ktoré premiér prezradil je podľa neho zrejmé, že sa vie, kto za týmto útokom stojí. "Podľa všetkého sa v tomto prípade pomerne presne vie, okruh možných útočníkov je definovaný, čo nie je bežné," dedukuje odborník na základe toho, že premiér hovoril o nadnárodnej špionážnej organizácii v súvislosti s útokom na ministerstvo zahraničia. 

"Môže to byť záujem inej krajiny, ale ťažko vylúčiť, či tam nie je záujem s kriminálnym pozadím," priznáva odborník. "Z vyjadrení premiéra je známe, kto to je, minimálne, keď sa hovorilo o nadnárodnej inštitúcii so špionážnym zameraním, je útočník zrejme zjavný," dodáva. Konkretizovať, z ktorej krajiny by útočník mohol byť však nechcel. Myslí si však, že táto otázka bude čoskoro zodpovedaná.

S odborníkom na kybertnetickú bezpečnosť sme hovorili aj o tom, ako bude následne vyšetrovanie útoku prebiehať, ale aj o tom, aké bezpečnostné opatrenia rezorty prijímajú na to, aby podobným incidentom zabránili.