Cesta Slovenska do Európskej únie nebola priamočiara. Začala sa však ešte skôr, ako sa Slovensko stalo samostatným štátom. Tesne po páde komunistického režimu v roku 1990 vtedajší podpredseda vlády a líder KDH Ján Čarnogurský napísal, že v integrujúcej sa Európe si musí Slovensko zabezpečiť "vlastnú stoličku a vlastnú hviezdičku", aby malo "priame napojenie na orgány integrácie, nie iba sprostredkované".
Keď áno znamená nie
Prvým reálnym krokom bol však až podpis tzv. Asociačnej dohody, teda dohody o pristúpení, ktorú 4. októbra 1993 v Luxemburgu podpísal vtedajší premiér Vladimír Mečiar. "Orientácia Slovenska je euroatlantická. Máme záujem o členstvo v Európskych spoločenstvách a smerujeme k Maastrichtu," zneli vtedy premiérove slová. Zostalo však len pri slovných deklaráciách. Po predčasných parlamentných voľbách sa v roku 1994 dostala k moci koalícia HZDS, SNS a ZRS. Od tohto momentu Slovensko postupne vypadávalo z integračného procesu pre neplnenie politických kritérií. Mečiarova praktická politika otáčala Slovensko opačným smerom. Od roku 1995 dostávala vláda z EÚ sériu demaršov, ktoré kritizovali politický vývoj v krajine. V roku 1996 dokonca Európsky parlament prijal rezolúciu o nevyhnutnosti rešpektovať ľudské práva a demokraciu na Slovensku. Porušovanie princípov právneho štátu, nestabilita inštitúcií či neústretová politika voči menšinám mali za následok vyradenie Slovenska zo skupiny štátov, s ktorými únia začala rokovania o vstupe do únie. "Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky do roku 1998 prevládali na Slovensku trendy, ktoré mu bránili vstúpiť do EÚ," hovorí politológ Grigorij Mesežnikov.
Zlomový rok 1998
Zvrat vo vzťahu únia - Slovensko nastal až po parlamentných voľbách na jeseň 1998, keď vládu zostavila dovtedajšia opozícia na čele s Mikulášom Dzurindom. Reakcia Európy na seba nenechala dlho čakať - pár dní pred decembrovým summitom EÚ vo Viedni prijal Európsky parlament rezolúciu, v ktorej odporučil flexibilný prístup voči Slovensku. Bolo to však len ústretové gesto - pozvánku na začatie rokovaní dostalo Slovensko až o rok neskôr na summite v Helsinkách. "Ide o historický krok pre samotnú EÚ, členské a asociované krajiny," vyhlásil vtedy Dzurinda. Summit priniesol ešte jedno pozitívum - únia zrušila "skupiny" pri prijímaní kandidátskych krajín. Slovensku sa tak otvorila možnosť dobehnúť dvojročný náskok ostatných záujemcov. "Slovensko dokázalo dobehnúť krajiny z luxemburskej skupiny v dôsledku veľmi intenzívnej práce doma," hovorí Mesežnikov.
Nikto nie je dokonalý
Ani "Dzurindovo" obdobie sa však nezaobišlo bez prešľapov. Na takmer rok a pol nám Európska komisia zatvorila kohútiky prevstupovej finančnej pomoci. Dôvodom bolo podozrenie zo sprenevery európskych peňazí priamo na Úrade vlády.
Na jeseň 2002 však na Slovensko dorazila posledná dobrá správa - Európska komisia odporučila prijať Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín do EÚ v roku 2004. O pár mesiacov Slovensko uzavrelo predvstupové rokovania. V apríli 2003 bola podpísaná zmluva o pristúpení. V máji sa za vstup do EÚ vyjadrilo v referende vyše 92 percent zúčastnených voličov. O rok neskôr sme sa s ďalšími deviatimi štátmi stali novými členmi únie.
Výroky
"Keby nám zajtra povedali, že môžeme ihneď vstúpiť do EÚ, naša ekonomika by sa do troch mesiacov zrútila."
Vladimír Mečiar v roku 1995 po stretnutí s generálnym tajomníkom Západoeurópskej únie José Cutileirom.
"Získali sme dvojročný odklad a môžeme si doma premyslieť, akou cestou sa chceme uberať... Keby opozícia dala tri mesiace pokoj, tak by vládna koalícia zvládla otázky vstupu do EÚ."
Vladimír Mečiar po tom, čo Európska komisia v júli 1997 rozhodla, že nezačne so Slovenskom rozhovory o vstupe.
"Je veľkým víťazstvom pre Slovensko, že EÚ sa rozhodla zrušiť skupiny pri prijímaní kandidátskych krajín."
Mikuláš Dzurinda po summite EÚ v Helsinkách v decembri 1999, na ktorom Slovensko dostalo pozvánku na začatie prístupových rokovaní.
"Pokiaľ ide o rozhodnutie o vstupe do EÚ..., na tom táto vládna koalícia nemá žiadnu zásluhu. To by bolo aj vtedy, keby tu bol strýc Silvester z Majcichova vo vláde."
Vladimír Mečiar po summite v Helsinkách.