Arcibiskup Ján Sokol presviedča o tom, že s ŠtB nikdy nespolupracoval, už aj hlavu cirkvi. Priamo pápežovi Benediktovi XVI. adresoval list, v ktorom ho uistil, že nikdy svojím konaním cirkev nepoškodil.
Politológ Miroslav Kusý je presvedčený, že sa to dá chápať ako žiadosť o pomoc. "Prečo by to inak písal? Chce, aby pápež zaujal k tomu stanovisko a aby to stanovisko bolo v jeho prospech." Arcibiskupský úrad to však odmieta. "Považoval za dôležité informovať aj Svätého Otca. Nič od toho neočakáva," tvrdí Sokolov sekretár Tibor Hajdu.
Svedomie na dlani pápeža
List pápežovi mal však minimálne jeden ďalší účinok - slovenská cirkev sa opäť postavila za jedného zo svojich najvyšších hodnostárov. "Keď sa človek odvolá na vlastné svedomie, čo arcibiskup Sokol urobil svojmu najvyššiemu nadriadenému, tak je to veľmi vážny argument v jeho prospech," vysvetľuje hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Biskupi tak nemajú dôvod nedôverovať mu.
Čo povedala analýza
Navyše si biskupi dali podľa Kováčika analyzovať aj posledné zverejnené dokumenty, ktoré potvrdzovali Sokolovu spoluprácu s ŠtB. Išlo o zväzky z pražských archívov, v ktorých Sokol figuroval pod krycím menom "prameň špirituál", či materiály z Ústavu pamäti národa, ktoré hovorili o peňažných odmenách pre Sokola za spoluprácu. "Podstatné je, že arcibiskup Sokol disponoval citlivými informáciami, a nič také sa v tých dokumentoch neobjavilo," hovorí Kováčik.
Kusého takéto stanovisko neprekvapilo. Napriek tomu očakával, že biskupi nechajú Sokolovi priestor na vyjadrenie alebo ho na to priamo vyzvú. "Výsledok je veľmi alibistický." Sokol sa pritom novinárom stále vyhýba. "Stále je práceneschopný," odkazuje jeho sekretár.
Konšpiračný byt len dobrovoľne
Sokol akékoľvek spojenie s tajnou bezpečnosťou roky tvrdo odmietal. Styky s príslušníkmi ŠtB priznal až nedávno - niekoľko dní po zverejnení zväzkov z pražských archívov. Stále však tvrdil, že šlo o vynútené stretnutia. "Pri týchto stretnutiach, ktoré boli pre mňa ponižujúce, som sa snažil ochraňovať záujmy cirkvi a odviesť pozornosť ŠtB k nepodstatným záležitostiam," napísal vo svojom vyhlásení. Neskôr Ústav pamäti národa našiel dokumenty, že Sokol navštevoval konšpiračný byt - a tam sa podľa odborníkov nikdy nechodilo nasilu. "Tam chodili len preverené spolupracujúce osoby," hovorí historik Ústavu Patrik Košický.

Čo hovoria najnovšie dokumenty
- Arcibiskup Sokol mal informovať o oficiálnych záležitostiach cirkvi. Napríklad, kto bude navrhnutý na vymenovanie za biskupa, kedy prebehne vysvätenie.
- Mal informovať o stretnutiach s emigrantom Milan Bubákom.
- Vo Vatikáne sa mal zaujímať o postavenie vtedy ešte biskupa Jána Korca.