Vláda dnes rozhodne o pozícii, ktorú bude presadzovať na rokovaniach o inštitucionálnej reforme Európskej únie koncom júna. Podľa šéfa diplomacie Jána Kubiša už nebude pokračovať schvaľovanie európskej ústavnej zmluvy, ktorú v októbri 2004 v Ríme slávnostne podpísali lídri členských krajín. Slovensko však chce udržať jej filozofiu. "Nedá sa očakávať pokračovanie v ratifikácii ústavnej zmluvy. Je evidentné, že táto cesta je nepriechodná," povedal Kubiš v pondelok v parlamentom výbore pre európske záležitosti. SR bude trvať na tom, aby mal každý štát svojho komisára v Európskej komisii, jednoznačne podporujeme ďalšie rozširovanie. Sme ochotní ustúpiť v kodifikácii symbolov únie, ako je vlajka alebo hymna. Dohoda o kresťanstve v preambule budúcej európskej zmluvy nebude podľa Kubiša ani v budúcnosti možná. Júnový summit na záver nemeckého predsedníctva má určiť ďalší postup. O budúcej inštitucionálnej zmluve bude na jeseň rokovať medzivládna konferencia. Kubiš vyhlásil, že sme za čo najužší mandát, aby sa otvárali len veci, kde nie je žiadna zhoda.
Vláda má tiež schváliť vytvorenie špeciálnej policajnej jednotky na ochranu našich ambasád. Návrh Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR urýchlilo menovanie slovenského diplomata Miroslava Lajčáka za Vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva a zástupcu Európskej únie v Bosne a Hercegovine od 1. júla tohto roku. Ochranu "šéfa Bosny" zabezpečuje vždy vysielajúca krajina. "Napríklad už v Bagdade sme museli zabezpečiť ochranu ambasády. Prišli sme na to, že nemáme dostatočný systém financovania ochranných jednotiek," povedal Kubiš. Aby nemuseli zakaždým žiadať vládu o peniaze, navrhujú schválenie stabilnej jednotky. Ministerstvo vnútra by na ňu malo dostať ročne do 40 miliónov korún, rovnako bude stáť výstroj. Mala by mať nové zbrane, nepriestrelné vesty, dve pancierové autá, satelitné mobily, rádiostanice a navigačné systémy. MZV SR považuje za ohrozené niektoré zastupiteľstvá SR na Balkáne, predovšetkým v srbskom Belehrade a kosovskej Prištine, kde predpokladá taký vnútropolitický vývoj, ktorý by mohol ohroziť bezpečnosť našich občanov. Najproblémovejším je podľa MZV Blízky východ a Stredný východ a severná Afrika. V budúcnosti možno očakávať zhoršenie bezpečnostnej situácie na Kube, kde sa očakáva výmena vládnucej garnitúry.
Odmietnuť by mala vláda návrh poslankyne SDKÚ-DS Tatiany Rosovej, aby bol 1. máj pamätným dňom vstupu Slovenska do Európskej únie. Rosová si myslí, že deň vstupu do spoločenstva štátov, založeného na hodnotách slobody, demokracie, mieru a solidarity, patrí k významným udalostiam novodobej histórie. Preto navrhuje zmeniť zákon o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch. Ministerstvo kultúry nie je proti pamätnému dňu, ktorý by pripomínal Európsku úniu, za vhodnejší ale považuje 9. máj - Deň Európy. V tento deň v roku 1950 predstavil francúzsky minister zahraničných vecí Róbert Schuman návrh na vytvorenie organizovanej Európy, ktorá je nevyhnutná na zachovanie mierových vzťahov. V deklarácii vyzval Francúzsko, Nemecko a ďalšie európske krajiny, aby spojili výrobu uhlia a ocele a vytvorili tak "prvý konkrétny základ Európskej federácie."
Práve deň zrodu myšlienky, na základe ktorej vznikla Európska únia, je podľa rezortu kultúry významným symbolickým dňom, ktorý by si Slovensko, podobne ako ostatné členské štáty EÚ, malo pripomínať. Vláda by preto mala návrh Rosovej odmietnuť.
Vláda by mala odmietnuť aj povinné vysielanie STV z parlamentu, ktoré navrhli poslankyne za ĽS-HZDS Ľudmila Mušková, Zdenka Kramplová a Katarína Tóthová. Slovenská televízia by mala vysielať celé záznamy z rokovania nasledujúci deň od 8:00 na druhom programe. Občania podľa Tóthovej nedostávajú informácie o dôležitých zákonoch a ich prerokúvaní v parlamente. "Vysielanie v dnešnej podobe v neskorých nočných hodinách na Dvojke STV je len formálne riešenie, aby nevznikol dojem, že STV nemá záujem o dianie v parlamente a že si neplní svoju verejnoprávnu funkciu," povedala Tóthová poslancom. "Predložený návrh napriek nespochybniteľne pozitívnemu zámeru zvýšiť informovanosť občanov o činnosti zákonodarného zboru Slovenskej republiky, nie je v uvedenej podobe vecne realizovateľný," tvrdí MK SR a odporúča vláde nesúhlasiť.
Kabinet má schváliť aj pravidelnú valorizáciu platov duchovných. Od júla by mali vzrásť o sedem percent. K tomuto roku bolo na Slovensku 3 476 duchovných platených zo štátneho rozpočtu. Ich priemerný plat bol 12 426 korún.